Syndróm konskej nohy: Stretli ste sa už s touto deformitou u detí?
Zdroj: wikipedia.com
Pes equinovarus congenitus, čiže konská alebo golfová noha je najčastejšou vrodenou ortopedickou deformitou, napriek tomu rodičia o nej vedia veľmi málo.
Pravda je taká, že ak sa na poruchu príde ešte pred narodením dieťaťa, je často rodičom odporúčaný potrat, hoci sa tento problém dá úspešne liečiť. Čo vlastne tzv. golfová alebo konská noha znamená? Dieťatko narodí s chodidlami (môžu byť postihnuté obe nohy alebo len jedna) vtočenými dovnútra a dozadu. Na prvý pohľad sa novopečenej mame môže zdať len ťažko uveriteľné, že jej dieťa sa na nohy vôbec niekedy postaví a bude schopné normálne behať. Ak ho však netrápia aj iné poruchy, táto sa dá relatívne úspešne odstrániť. Aj keď v tomto prípade nejde o pár dní alebo pár týždňov, skôr o niekoľko rokov...
Prečo ochorenie vzniká? Rizikové faktory:
- Rodinná história: V rodine, kde sa táto anamnéza vôbec nevyskytovala, je výskyt ochorenia skôr náhodný (1 z 1 000). No ak sa v rodine už vyskytla, predpoklad na toto vrodené ochorenie je oveľa vyššia.
- Vrodené podmienky: V niektorých prípadoch môže byť syndróm konskej nohy spojený s inými abnormalitami kostry, ktoré sa vyskytujú pri narodení (vrodené), ako je napríklad spina bifida, vrodená porucha, ktorá nastane, keď sa chrbtica a miecha nevyvíjajú alebo nezatvárajú správne.
- Životné prostredie: Fajčenie počas tehotenstva môže významne zvýšiť riziko tohto ochorenia.
- Ak počas tehotenstva nie je dostatok plodovej vody. Príliš málo plodovej vody môže zvýšiť riziko klusavky.
Toto ochorenie sa vyskytuje dvakrát častejšie u chlapcov ako u dievčat. Starostlivosť a zvládnutie tohto problému je dlhý proces, ktorý sa začína už vo veku 1 týždňa a v niektorých prípadoch trvá 4 až 5 rokov.
Najefektívnejšiu liečbu ponúka tzv. Ponsetiho metóda
Niekedy je potrebné poruchu odstrániť operatívne, čo nie je práve najpríjemnejší pohľad. Nie vždy sa však dajú využiť neinvazívne metódy, závisí to od prípadu k prípadu.
V súčasnosti sa na liečbu konskej nohy využíva stále častejšie tzv. Ponsetiho metóda, ktorá je považovaná za jednu z najefektívnejších. Pri tejto novej metóde zväčša nie je potrebná operácia. Detská nôžka je s týždennými rozostupmi fixovaná do sadry, kedy každý týždeň sa s nôžkou jemne manipuluje (pred každým sadrovaním sa o niečo vyrovná). Sadra je nasadená od prštekov až po stehná. Tento proces sadrovej fixácie umožní natiahnutie šliach a väzov v nohe a dopraje čas kostiam, aby vďaka tlakom rástli do správneho tvaru.
Po sadrovaní zvyčajne nasleduje tzv. tenotómia, operatívne preťatie Achillovej šľachy. Jedná sa o malý zákrok v celkovej alebo lokálnej anestézii. Achilova šľacha sa pretne malým 5 milimetrov dlhým rezom. Šľacha sa zahojí a je to posledná sadra, ktorú bude mať drobec 3 týždne na nohe.
Vďaka samoliečebnému potenciálu novorodencov a malých detí sa Achillova šľacha úplne uzdraví a zrastie v predĺženej pozícii. V tesnej nadväznosti na tenotómiu nasleduje nosenie špeciálnych dláh. Dlahy sa zo začiatku nosia celodenne, neskôr len v noci. Priemerne nosia deti dlahy 4 roky.
Prečítajte si tiež:
Anjelský syndróm? nešťastná porucha so šťastným menom
Aspergerov syndróm: Všímajte si, či vaše dieťa nerobí niečo z tohto
