Rodičovské mýty: Naozaj sa dá z vlčieho maku oslepnúť?
Zdroj: thinkstock.com
Každý z nás sa v detstve stretol s viacerými varovaniami, ktoré sme brali vážne. Mnohým veríme aj v dospelosti.
Keď sa chytíš vlčieho maku a potom si pretrieš oči, tak oslepneš, Keď sa budeš pozerať do ohňa, pocikáš sa alebo Zakry si pred žabou zuby, lebo keby ti ich spočítala, do rána ti vypadnú. Takéto a podobné upozornenia sprevádzali detstvo mnohých z nás. Ktoré tvrdenia z tých najznámejších sú vyvrátené ako mýty a ktoré sú pravdivé?
„Nemôžeš plávať hodinu po jedle, lebo sa utopíš.“ (mýtus)
Pochybnosti o tomto tvrdení začali mať pediatri už v roku 1961. Je pravdou, že keď jeme, naše telo odvádza do žalúdka krv, ktorá napomáha tráveniu, ale ako ste si možno všimli, neznamená to bezprostredné znehybnenie rúk a nôh. Akákoľvek fyzická aktivita po jedle nám môže spôsobiť nepríjemnosti, takže určite nie je vhodné skočiť do bazéna po riadne sýtom obede či večeri. No aj tak kombinácia jedla a chlórovej vody neprináša fatálne následky. Ak po jedle pocítime nafúknuté brucho, máme kŕče alebo nám je ťažko, jednoducho stačí vyjsť z bazéna a dať čas tráveniu. Nie je známy ani jediný prípad, že by utopenie spôsobili kŕče z jedla a ani v žiadnych bezpečnostných predpisoch takéto varovanie nenájdete. V skutočnosti sa aj profesionálni plavci pomedzi plávanie najedia, aby zostali vyživení a hydratovaní.
„Hrdzavé predmety spôsobujú tetanus.“ (mýtus)
Nie, nechceme bagatelizovať nebezpečenstvo, ktoré môže po poranení sa vzniknúť, takže deti aj dospelí by mali byť proti tetanu očkovaní. Ale slávny hrdzavý klinec, po pichnutí ktorého sa hneď nakazíme alebo skončíme s otravou krvi, je falošnou stopou. Hrdza je len neškodný oxid železa a infekčné choroby nespôsobuje. Tetanus vyvolávajú toxíny produkované baktériami Clostridium tetani, ktoré prežívajú mimo tela v podobe odolných malých spór. Tie sú všade, takže akékoľvek poranenie, od úplne maličkého škrabanca až po zvieracie uhryznutie, môže potenciálne prenášať tetanus. Hrdzavý klinec či kus hrdzavého železa tak nie je o nič nebezpečnejší ako čokoľvek iné, až na to, že hrdzavé veci sú často špinavé a špina môže byť plná tetanových spór. Dobrou správou je, že tetanus je v súčasnosti veľmi zriedkavý.
Pravdy a mýty o očiach a zraku
„Musíš nosiť čapicu, lebo najviac telesného tepla uniká práve cez hlavu.“ (mýtus)
Tento názor pochádza z experimentov vykonaných v roku 1950 s tým, že vojaci boli vyslaní do oblastí s teplotou okolo 0 stupňov Celzia s tým, že mali na sebe arktické skafandre, no boli bez čapíc. Za týchto podmienok stratili cez hlavu veľmi veľa tepla. No ako v roku 2004 vysvetlil pre New York Times Daniel Sessler, expert na hypotermiu z univerzity v Louisville, rovnaké výsledky získame aj vtedy, keď zostane nezakrytá iná časť tela. Ľudská tvár a krk sú päťkrát citlivejšie na teplotné zmeny ako zvyšok tela, takže pri nezakrytej hlave môžeme obzvlášť citlivo vnímať chlad, ale o rovnaké množstvo tepla prichádzame aj vtedy, ak zostanú holú ruky či nohy. Sessler odhaduje, že ak by armáda podobnú skúšku zopakovala s tým, že vojaci by malo na sebe plavky, cez hlavu by sa stratilo len zhruba 10 percent telesného tepla. Ak je teda človeku chladno na hlavu, mal by si nasadiť čiapku, ale nejde o magický všeliek. Keď je niekomu zima na ruky, mal by si dať rukavice, ak na nohy, tak teplé topánky.
"Poriadne sa obliekaj, lebo inak prechladneš.“ (pravda)
Posledné zistenia vedcov hovoria, že voči prechladnutiu sú ľudia naozaj zraniteľní. Pri experimente, počas ktorého si dobrovoľníci na 20 minút namočili nohy do studenej vody, sa zistilo, že oproti tým, ktorí si nohy nenamáčali, zdvojnásobila sa pravdepodobnosť, že do týždňa ochorejú. Vedci to pripisujú tomu, že chlad znižuje počet aj spomaľuje rýchlosť bielych krviniek, teda ich oslabuje v boji proti infekcii. Okrem toho má chlad na svedomí tiež zúženie ciev v nose a tak sú riasy v dýchacích cestách menej účinné pri filtrovaní škodlivín, ktoré sa tak ľahšie dostávajú do organizmu.
„Ak jedlo, ktoré padne na zem, zdvihneš do 5 sekúnd, nedostanú sa naň mikróby.“ (mýtus)
Priekopníčkou v tejto oblasti bola stredoškolská stážistka na univerzite v Illinois Jillian Clarke, ktorá v roku 2003 zistila, že rôzne druhy jedál sa výrazne nakazia baktériami za veľmi krátku chvíľu od momentu, keď padnú na zem. Nezáleží na tom, či tam boli 2 sekundy alebo 7 sekúnd. Výraznejšiu úlohu zohráva to, na aký podklad jedlo spadlo. Ak sa to stane na rovnej tvrdej podlahe v reštaurácii, baktérie sa naň nalepia hneď, pri páde na koberec to majú baktérie omnoho ťažšie a na jedle nájdeme skôr pár vlasov a prach. Študentka za svoje zistenia dokonca získala aj Nobelovu cenu. Tím z Clemensovej univerzity, ktorý na výsledky jej experimentov nadviazal, v jednom z testov dokázal, že 99 percent baktérií sa na jedle zhromaždí práve v prvých 5 sekundách!
Päť mýtov o otcovstve, zbúrajte ich!
„Nie si tučný/á, len máš ťažké kosti.“ (mýtus)
V roku 2011 antropológovia v Severnej Karolíne zverejnili nové dôkazy spájajúce hmotnosť a veľkosť kostí. Meraním 121 rôznych stehenných kostí zistili, že obézni ľudia majú skutočne širšie kosti a je to dané rozdielom v hmotnosti a prispôsobení sa kostry záťaži a pohybom človeka. Obezita teda nesúvisí nijako s tým, že by niekto mal ťažké či hrubé kosti, ale kosti sa prispôsobujú tomu, akú hmotnosť človek má.
„Raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa."(pravda)
Existuje široká vedecká zhoda, že raňajky prinášajú so sebou špecifické a jedinečné výhody. Z väčšiny vedeckých štúdií vyplýva, že vynechanie prvého jedla dňa vedie k zníženiu kontroly chuti do jedla a k zlým stravovacím návykom. V roku 2011 odborníci z univerzity v Minnesote zistili, že tí, ktorí raňajkujú, majú zdravšiu hladinu glukózy aj o 5 hodín neskôr, čo znižuje riziko vzniku obezity a cukrovky. Okrem toho, ľudia, ktorí si nedoprajú raňajky, sú viac unavení, čo vedie k zníženiu kognitívnych funkcií. Výsledky experimentu na stredných školách v Bostone dokázali, že zavedenie bezplatných raňajok v tamojších kantínach malo za následok lepšie skóre študentov v matematike, v správaní aj v dochádzke do školy. Takže, rodičia, nikdy na raňajky pre svojich školákov nezabúdajte!
„Nikdy si nehol chlpy, lebo narastú ešte silnejšie a tmavšie.“ (mýtus)
Odborníci tvrdia, že toto tvrdenie sa vôbec nezakladá na faktoch. Vyvrátené bolo oficiálne po prvýkrát už dávno v minulosti, ešte v roku 1923, keď si Mildred Trotter z washingtonskej univerzity v Saint Louis holila svoje ochlpenie v rôznych časových intervaloch po dobu ôsmich mesiacov. V roku 1928 zopakovala experiment na tvárach štyroch pokusy mali rovnaký výsledok - mikroskopické vyšetrenia ukázali, že priemer aj farba vlasov pred a po období dlhodobého holenia nevykazovali vôbec žiadne zmeny.
„Nejedz sladké, z cukru hnijú zuby.“ (mýtus)
Chlieb, ryža, veľa druhov ovocia a zeleniny, vo všetkom je dosť škrobu na to, aby sa baktérie z nich zavŕtali do zubnej skloviny na celé hodiny. I keď mnohí sú presvedčení o tom, že cukor je horší ako iné sacharidy, pretože je lepkavejší, nie je to pravda. V roku 1990 vykonali experti z univerzity v New Yorku sériu testov na vytrvalosť rôznych druhov zubného povlaku a zistili, že varené škroby sú ešte oveľa horšie ako cukor. Sliny celkom dobre odplavia zvyšky čokoládovej tyčinky, no zbaviť sa zvyškov teplých zemiakových lupienkov je to už horšie...
No a ako je to s tým divým, resp. vlčím makom a slepotou?
Divý mak obsahuje v zelených častiach mierne jedovatú mliečnu tekutinu a vo veľkom množstve môže mať na svedomí nevoľnosť, zvracanie či bezvedomie, ale prípady oslepnutia známe nie sú. Keltské mamy používali šťavu z makov do detských kašičiek, aby bábätká lepšie spali.
Prečítajte si tiež:
Ktoré z mýtov o tehotenstve poznáte?
Deväť mýtov o cisárskom reze podľa jednej mamy
