Vychovávajte podľa seba, nie podľa kníh
Zdroj: wikimedia commons.com
Disciplína je jednou z najťažších výziev rodičovstva. Snažíte sa, dodržiavate rady z múdrych kníh, no na vaše dieťa to nefunguje. Možno ste len ešte nenašli filozofiu, ktorá vám vyhovuje.
Rodičia väčších detí sa neraz s nostalgiou obzrú späť a čudujú sa, že dilemy s kŕmením alebo spaním bábätka sa im zdali veľmi ťažké. V porovnaní so súčasnosťou, keď čelia výchovným výzvam, sa problémy spojené s novorodencami naozaj zdajú takmer banálne. Niekedy je však pes zakopaný iba v tom, že sa neprispôsobíme temperamentu a vývoju svojho dieťaťa, ale snažíme sa ho vychovávať podľa zaručených rád z kníh, príbuzných či známych. Maminy sa často prispôsobia ostatným mamám, s ktorými sa stretávajú, aby nevyzerali divne.
Výchovných štýlov je však množstvo a na každé dieťa platí niečo iné. Podľa odborníkov je to o nájdení filozofie vyhovujúcej vášmu osobnému štýlu. Netreba sa silou-mocou držať iba jednej linky, je úplne v poriadku vybrať si to, čo vám z toho-ktorého štýlu výchovy sedí a zvyšok nechať tak. Dôležité je tiež venovať pozornosť tomu, ako sa cítite alebo čo si pomyslíte, keď počujete alebo čítate o nejakom type výchovy. Ak sa vám na ňom niečo nezdá, neskúšajte ho. Kým niekomu sedí viac prísnosť, inému vyhovuje voľnosť. Napríklad v susednej Českej republike teraz „letí“ tzv. výchova nevýchovou, ktorá je založená na dohode s dieťaťom, ktorú možno dosiahnuť bez zákazov, príkazov, obmedzení či napomínania.
Základné princípy výchovy všeobecne
- usilujte sa o strednú cestu medzi príliš represívnou a príliš tolerantnou výchovou
- nepoužívajte fyzické tresty
- nepoužívajte psychologické tresty ako sú nadávky a urážky
- ak ste vy alebo dieťa príliš rozrušení či nahnevaní, dajte si čas na vychladnutie
- ponúkajte možnosti
- naučte sa riadiť svoj vlastný hnev
- poskytujte podporu a pozitívnu spätnú väzbu
- umožnite dieťaťu spoznať následky svojho správania
- nebuďte nevraživí. Po tom, ako ste s dieťaťom doriešili konkrétny problém, choďte ďalej s čistým štítom.
Kto sa v tom má vyznať?
Jeden odborník navrhuje, že časový limit trestu má trvať minútu za každý rok veku dieťaťa, zatiaľ čo iný hovorí, aby si dieťa určilo dĺžku trvania trestu samo. V jednej knihe sa odporúča, že dieťa za žiadnych okolností nemožno „capnúť“ po ruke alebo zadku, podľa inej „malá výchovná“ na zadok neuškodí. Jeden detský psychológ varuje pred používaním predpony „ne“ a negatívnymi príkazmi (nie, to nemôžeš), ďalší propaguje používanie odmien, iný tvrdí, že odmeny nie sú nič iné ako úplatky. Široká škála rád môže byť frustrujúca a mätúca, ale tiež to dokazuje, že neexistuje jediný správny spôsob ako vychovávať. Odborné rady sú samozrejme užitočné a potrebné, no musia zodpovedať vašej vlastnej intuícii a ideálom.
Päť základných štýlov výchovy
1. Hranice na báze disciplíny
Podľa zástancov tohto štýlu dieťa potrebuje hranice, aby sa cítilo bezpečne. Ak ich prekročí, nasleduje trest. Experti radia, aby rodičia jednoznačne určili dieťaťu hranice a trvali na ich dodržiavaní. Ak napríklad poviete, že dieťa musí po skončení hry upratať hračky späť do krabice a neurobí tak, príde trest. V prvom rade treba napomenúť a až keď nezaberie dohováranie, pristúpiť k ďalšiemu kroku – napríklad zobrať kocky a schovať ich, aby sa dieťa nemohlo s nimi hrať. Trest by mal logicky vyplývať zo situácie, aby dieťa pochopilo, prečo ste k nemu pristúpili. Experti hovoria o tzv. prirodzených dôsledkoch. Ak sa napríklad dieťa v školskom veku ráno doma hrá a zabáva, nepripravuje si veci do školy a zabudne si desiatu, nebežte s ňou za ním. Nechajte ho, nech zažije dôsledok.
Dajte dieťaťu manévrovací priestor prostredníctvom „obmedzených možností.“ Predstavte si, že vaša päťročná ratolesť ako o život búši do elektronického klavíra, ktorý má hlasitosť nastavenú na maximum. Najprv by malo nasledovať slušné požiadanie o stíšenie, no keď vás dieťa ignoruje, ponúknite mu možnosti – buď klavír stíši alebo mu ho zoberiete a vrátite až zajtra. Tým kladiete zodpovednosť do jeho rúk a je na ňom, ako sa rozhodne. Ak klavír nestíši, príde oň. Plač a hnev, ktorý bude pravdepodobne nasledovať musíte pretrpieť a nepovoliť. Zo pár takýchto skúsenostiach by sa malo dať s dieťaťom dohodnúť.
2. Jemný disciplína
Zástancovia tohto štýlu zdôrazňujú, že dieťa sa nenaučí veľa o správaní, keď kričí a plače. Dôraz kladú na denné preventívne stratégie znižujúce príležitosti na takéto stavy. Dôležité je ponúkať dieťaťu vždy možnosti, čím v ňom budujete pocit, že má na veci a situácie vplyv. Používajte vety typu: „Chceš si obliecť červené alebo modré pyžamo?“ alebo „Chceš na obed zemiaky alebo ryžu?“. Dbajte aj na to, aby ste dieťa upozornili dopredu pred zmenou činnosti alebo odchodom von či domov z ihriska alebo z návštevy. Pár minút predtým ako sa tak stane povedzte: „O päť minút budeme musieť odísť, dohraj sa“ alebo „O chvíľu pôjdeme von, ja sa idem už pripravovať.“ Požiadavky na dieťa formulujte pozitívne. Napríklad, namiesto „Nekňuč stále“ povedzte „Používaj svoj pekný hlások.“
Ak sa dieťa správa nevhodne, je umrnčané, nervózne a nič sa mu nepáči, zistite, či nie je unavené, hladné, smädné alebo jednoducho unudené. Niekedy stačí vyriešiť túto potrebu a zlé správanie ako šibnutím čarovného prútika zmizne. Ak problém nie je v týchto fyzických potrebách, dobrou technikou je rozptýlenie dieťaťa, zaujatie jeho pozornosti nejakou hrou alebo „bláznivosťou.“. Napríklad, ak sa batoľa nechce kúpať, zoberte žinku a rozprávajte na neho akoby detským, hravým hlasom. Ak ani to nezafunguje, presmerujte pozornosť dieťaťa inam, ukážte mu napríklad nejaký obrázok alebo hocičo, čo máte po ruke – napríklad vaše hodinky. Niekedy stačí úplne málo.
3. Pozitívny štýl výchovy
Filozofiou tohto štýlu je, že deti sa správajú dobre, keď majú pocit podpory a spolupatričnosti. Neslušne alebo hlúpo sa začnú správať vtedy, keď sa cítia odstrčené. Experti radia porozprávať sa s dieťaťom a pokúsiť sa zistiť základnú príčinu jeho zlého správania. Napríklad, ak váš trojročný syn odmieta odniesť tanier do dresu – Má strach, že ho rozbije? Snaží sa získať pozornosť? Možno mu to dáva pocit moci alebo je za tým niečo úplne iné. Keď budete poznať dôvod, môžete ho povzbudiť a vypracovať riešenie.
V pozitívnej disciplíne je zlé správanie vnímané ako príležitosť k učeniu a deti sú aktívne zapojené do riešenia problému. Napríklad , ak vaše osemročné dieťa vyleje na gauč malinovku, spolu nájdete riešenie – použitie parného čističa. Vyčistenie by malo byť v jeho rukách s vašou minimálnou pomocou. Podľa zástancov tohto štýlu sa tým dieťa učí preberať zodpovednosť za chyby a zároveň investuje aj do vlastného rastu, lebo už bude vedieť čistič používať.
4. Emócie - koučovanie
Keď deti pochopia svoje vlastné pocity, dokážu sa lepšie rozhodnúť, tvrdia zástancovia tohto štýlu. Učením dieťaťa ako na to posilníte zároveň aj spojenie medzi vami. Dieťa by malo pod vašim vedením pochopiť čo je a čo nie je prijateľné správanie. Pohovorte si s ním o pocitoch, ktoré môžu prísť v určitých situáciách. Napríklad, ak je váš syn bitkár, vysvetlite mu, že keď bude spolužiakov biť, prestanú sa s ním kamarátiť a môže to byť pre neho veľmi nepríjemné. Zdôraznite, že biť iné deti je neprijateľné a ak sa cíti frustrovaný, nech to zo seba dostane iným spôsobom ako bitkou.
Naučte sa schopnosti empatie. To znamená vcítiť sa do kože vášho dieťaťa – čo sa skutočne skrýva za jeho zlým správaním? Keď vaše dieťa cíti, že ste ho pochopili, bude vám veriť. Ak vám dôveruje, bude otvorené a schopné prijímať zodpovedné rozhodnutia. Podľa zástancov tohto štýlu pochopí aj to, keď mu napríklad vysvetlíte, že nemôžete kúpiť sladkosti vždy, keď ste v obchode, lebo príliš veľa cukru nie je dobré pre zdravie.
5. Úprava správania
Ten štýl je veľmi podobný výchove prostredníctvom určenia hraníc v tom, že kladie dôraz na jasné hranice, no je tu väčší dôraz na varovanie a odmeny. Zástancovia používajú varovanie ako podnet k tomu, aby dieťa prestalo so zlým správaním na vlastnú päsť. Napríklad, ak vám odvráva, lebo ste mu nedovolili sladkosť pred večerou, nemáte sa s ním dohadovať. Treba povedať, aby prestalo s odvrávaním a že je to prvé varovanie. Keď neskončí, dajte mu druhé varovanie a ak napriek tomu v odvrávaní pokračuje, pošlite ho do izby alebo inej miestnosti. Dôležité je zachovať pri tom pokoj. Po opakovaných „prešľapoch“ mu môžete zakázať na niekoľko dní televízor, počítač alebo niečo, čo má rado.
Významnou súčasťou sú odmeny. Obľúbenou pomôckou sú tabuľky, do ktorých rodičia zapisujú červené a čierne body či hviezdičky, prasiatka a podobne. Ak sa dieťa ráno vypraví včas do škôlky alebo školy, rodič zapíše do tabuľky červený bod a keď ich bude napríklad päť, tak môže dostať nejakú maškrtu alebo malú hračku. Je na rodičoch, aký systém odmien nastavia.
Štýly sa dosť prekrývajú, rozdiely sú skôr v tom, čo zdôrazňujú. Je to ako so základnými farbami – červenou, modrou a žltou. Neobsahujú žiadne spoločné prvky. Filozofia výchovných štýlov je ako sekundárne farby (oranžová, fialová, zelená), ktoré vznikli viac ako z jedného odtieňa. Niekto má rád oranžovú viac do červena, iný do žlta. Viete už ktorá bude tá vaša?
