Dvojročné deti: Takto s nimi komunikujte a uvidíte zmenu
Zdroj: thinkstock.com
Dva roky – to je vek, kedy prichádza k prvému veľkému testovaniu rodičovskej trpezlivosti, keď dieťa začína vzdorovať, nepočúva a všetko odmieta.
Život s dvojročným dieťaťom nie je obvykle med lízať. Hovoríme o tzv. období vzdoru, ktoré v tomto veku začína. Mali by ste však vedieť, že dvojročné dieťa vás nepočúva nie preto, lebo je zlé, ale preto, lebo prechádza najväčší vývinom mozgu vo svojom živote. A to je teda už čo povedať!
Jednoducho povedané, od narodenia po dosiahnutie troch rokov veku mozog vášho dieťaťa vytvorí 700 nových nervových spojení za sekundu! Potom sa už niet čo diviť, že na počúvanie nejakých príkazov, zákazov či poučení od rodičov nezostáva veľa priestoru. Existuje však niečo, čo pomôže.
Dvojročné dieťa: „Som smädná.“
Mama: Prinesie vodu.
Dvojročné dieťa: „Nechcem piť.“ A hodí fľašu o zem.
Mama: „Prečo? Čo sa stalo? Čo je na tej vode zlé? Musíš sa napiť.“
STOP. Tu je na mieste zamyslieť sa. Kým dospelý uvažuje logicky a keď je dieťa smädné, automaticky mu ponúkne nápoj, ono ešte logicky neuvažuje. Jeho správanie až z 90 % riadia emócie, nie logické funkcie mozgu. Znamená to, že dvojročný človiečik je poháňaný nelogickými a impulzívnymi emóciami. Pri tvorbe 700 nových neurónov za sekundu je to normálne a bolo by od dospelého hlúpe očakávať niečo iné.
25 slov, ktoré by malo ovládať dvojročné dieťa
Tu je jednoduché riešenie.
Namiesto toho, aby ste sa dvojročného vypytovali a zisťovali čo, prečo, načo a pod., jednoducho ho rešpektujte. Preskočte otázky. Dieťa samo nechápe, prečo sa správa tak, ako sa správa. Proste to tak cíti a musí to dať zo seba von. To je dôvod, prečo keď sa spýtate 2-ročných: "Čo sa deje?" alebo "Prečo si to urobil?" alebo "Prečo plačeš?", reagujú buď mlčaním, plačom, krikom, resp. „úplne od veci“. Nepoznajú odpoveď, lebo ich reakcie sú založené na citových impulzoch, nie na logike.
Dvojročné dieťa nevie, prečo je smädné a just si nechce zobrať vodu. Nevie, prečo je hladné a just si nedá vami ponúkaný toast. Jediné, čo vie, je to, že niekde tam vo vnútri jeho mozgu je ohromujúci impulz, ktorú mu káže povedať: „Vodu nie. Toast nie.“
Nezáleží na tom, ako nelogicky alebo impulzívne sa vaše dieťa správa. Akceptujte to, čo si myslí, robí a cíti. Zostaňte pokojní. Objímte ho. Zoznámte sa s jeho emóciami.
Keď je smädné, podajte mu vodu. Keď ju odmietne alebo odhodí, dajte mu čas. „Vidím, že nechceš piť. Tak sa napiješ neskôr,“ povedzte pokojne a využite svoju energiu na niečo užitočnejšie. Dajte si napríklad kávu. Uvidíte, že dieťa si o pár minút samo fľašu zoberie a napije sa. Prestaňte s ním bojovať.
Mohlo by vás tiež zaujať:
