Vyhýbala som sa láske: potom prišiel ON, ale mám deti...
Zdroj: gettyimages.com
Keď som sa pre dvomi rokmi rozviedla, všetku svoju lásku som zamerala len na svoje deti. Anička mala sedem a Matúš takmer deväť. Bola som zranená, ukrivdená, presvedčená, že všetci muži sú hajzli.
A že už žiadneho vo svojom živote nechcem. Tak som sa upla len na deti a vôbec som nevnímala svoje okolie. Ako to už ale býva, osud zrejme s mojím rozhodnutím nebol spokojný a postavil mi do cesty Tomáša. Pár mesiacov mi trvalo, kým som si ho všimla, kým som si všimla jeho záujem, ďalšie mesiace som odolávala jeho pozvaniam na kávu. Veď som si predsa povedala, že už nikdy žiadny chlap!
Postupne som však prišla na to, že Tomáš je úplne iný, než môj bývalý, že ja som pri ňom iná. Že pred ním nemusím nič predstierať, že ma berie takú, aká som, že sa s ním cítim bezpečne a veľmi, veľmi dobre.
Tomáš je to, čomu sa hovorí starý mládenec. Vraj to vyzerá, že čakal iba na mňa a ja som mu to normálne uverila. S mojimi deťmi hneď našiel spoločnú reč a Anička s Matúšom s ním tiež sú radi.
Všetko vyzeralo ideálne až dovtedy, kým ma Tomáš nepožiadal o ruku. Zrazu mám pocit, že len môj súhlas nestačí, že si svoje áno musím nechať odobriť aj od svojich detí. Veď naše manželstvo zasiahne aj do ich životov, navyše sme s Tomášom hovorili aj o spoločnom dieťati.
Na druhej strane si ale úprimne neviem predstaviť, ako svoje deti žiadam o dovolenie, aby som sa mohla znovu vydať.
„Rozhodne si nemyslím, že by ste si mali takéto povolenie pýtať,“ hovorí psychiatrička MUDr. Lucia Vašková. „Vlastne ani tak nejde o dovolenie. Skôr o to, že nie je vhodné deti zaťažovať takými vecami, ako je svadba alebo ďalšie dieťa. To predsa nie je vec detí, ale dospelých a tí za svoje rozhodnutia musia prevziať zodpovednosť a nie hádzať ju na deti.
Okrem toho to vyzerá, že v tomto prípade deti s rozhodnutím svojej mamy nebudú mať žiadny problém. A keby aj, tak sa s tým budú musieť jednoducho vyrovnať.“
