SOS: Hľadá sa ten pravý, stretla som ho tam, kde by som ho NIKDY nečakala!
Zdroj: gettyimages.com
Nájsť toho správneho partnera pre život môže byť niekedy ťažký oriešok. Svoje o tom vie aj Mária, pre ktorú bolo najpodstatnejšie to, čo si myslia iní...
Mária už po neviem koľký raz odmietla muža pre nejakú nepodstatnú maličkosť. Malicherne trvala na tom, že to „niečo“ je jasný dôkaz, že toto nie je ten pravý partner pre ňu.
„Ten by predsa nemal na sebe oranžovú bundu! Čo by na to povedali ľudia, keby ma s ním videli?“ „Nebol by tak nemožne ostrihaný! To by som sa s ním nemohla nikde ukázať!“ Mária bola presvedčená, že až stretne toho pravého, tak jej srdce napovie. A tiež nebude mať voči nemu žiadne výhrady.
Mária túto vylučovaciu metódu praktizovala už od šestnástich. Dnes má dvadsaťdva a je skoro chorá z túžby po vzťahu, po tom, aby ju mal niekto rád, niekto, koho by milovala aj ona. Lenže za tie roky žiadny z nápadníkov neprešiel sitom jej predstáv o tom, či by práve on obstál v očiach jej blízkych. „Čo by si o mne pomysleli, keby zistili, že chodím s niekým, kto sa nedokáže obliecť podľa poslednej módy? Kto nikdy nebol v Bratislave alebo nevie, aké i sa píše v slove milujem ťa?“ Stále sa strachovala, že ju je okolie odsúdi za to, že chodí s niekým, kto jej pod jej úroveň. Že ju budú vnímať ako chuderu, ktorá na viac nemá.
Skúsila síce niekoľko krátkodobých vzťahov, ale ukončila ich práve z týchto malicherných dôvodov, bez toho, aby bola ochotná niektorého muža poznať viac. Namiesto toho tvrdila, že má na mužov jednoducho smolu. Veď jej kamarátky majú priateľov, niektoré sú dokonca aj vydaté, len ona stále nič. Tak, čím iným by to mohlo byť?
A potom v práci stretla Mira. Vôbec, ale vôbec, nespĺňal jej predstavy o budúcom partnerovi. Možno preto sa s ním viac rozprávala, dokonca s ním išla párkrát aj na kávu. Neskôr aj na obed a potom aj na večeru. Mária bola presvedčená, že z tohto kamarátstva vzťah určite nebude, a preto na Mira nepoužívala žiadnu cenzúru. Vnímala len to, že jej je s ním dobre, že ju zaujíma. „Je menší, než ja, čo je absolútne neprijateľné. Ako by to vyzeralo, keby sme spolu niekam išli? Príšerne sa oblieka. Niekedy sa zaňho až hanbím. V práci nemá žiadnu perspektívnu pozíciu, ani nemá nič našetrené. Dokonca má aj nejakú pôžičku. Od rodičov tiež nemôže nič očakávať...“ Mária vyratúvala dôvody, prečo Miro naozaj nemôže byť jej partner.
Vďaka tomu sa pred ním necítila zviazaná, nekontrolovala sa, čo hovorí, bola otvorená a prirodzená, v čom podporovala aj svojho kamaráta. Miro sa nikdy netajil tým, že sa mu Mária páči, a že o ňu stojí. Ona však stále trvala na svojom.
Časom ale zistila, že jej Miro vôbec nie je ľahostajný. Bola z toho úplne zmätená. Okrem toho aj jej blízki hovorili, že Miro skutočne nie je partner pre ňu. Prekonať názor ostatných bola pre Máriu jedna z najväčších výziev a prekážok, s akými sa kedy potýkala. Preto jej trvalo pomerne dlho, kým pripustila, že Miro je pre ňu dôležitejší, než celá rodina a kamaráti.
V jeho prítomnosti sa totiž cítila uvoľnená, sama sebou, necítila sa zviazaná svojimi ani jeho požiadavkami, aká by správne mala byť. Keď mala na niečo svoj názor, netrvala na tom, že s ňou Miro musí súhlasiť, ale zaujímalo ju, ako to vidí on. Oceňovala jeho úprimnosť, to že je ochotný problémy riešiť, nie nad nimi lamentovať. Videla, že Miro je naozaj citlivý, že ho zaujíma, ako sa Mária cíti, ako čo prežíva. Cítila, ako veľmi ju má rád a ako veľmi ľúbi ona jeho. Nakoniec stretla svoju vysnívanú lásku tam, kde by ju nikdy nečakala.
