Keď svokra neznáša nevestu: Takto som sa s tým naučila žiť
Zdroj: thinkstock.com
Toľko vtipov ako o svokrách a nevestách je snáď už iba o blondínach a o policajtoch. Dá sa to vôbec nejako aj napriek zlému vzťahu "ustáť"?
„Keď sme s Milanom začali spolu chodiť, jeho mama mala voči mne milión výhrad. Tá základná asi bola, že ja som mestská baba a oni žijú na vidieku,“ začína svoje rozprávanie Magda.
„Snažila sa Milana presvedčiť, že to nebude robiť dobrotu, ale on si ma jednoducho nedal. Keď sme plánovali svadbu, tak som otehotnela a to bola voda na mlyn mojej budúcej svokry. Začala ma ponižovať, pozerať sa na mňa zvrchu, dávala mi najavo, aká som skazená. Po svadbe sa to ešte zhoršilo. Chvalabohu, že máme svoj byt, v meste, 250 kilometrov od nej.
Vidím však, že aj Milana trápi, že nemám s jeho mamou dobrý vzťah, aj keď o tom nehovorí. Vlastne sa o tom, ako to je medzi mnou a jeho mamou, nerozprávame vôbec. Ja by som tiež chcela mať s ňou lepší vzťah, ale úprimne, keď som s ňou, tak ma tá chuť celkom prejde.“
„Mňa tiež moja svokra neznášala,“ pridáva svoju skúsenosť Silvia. „Považovala ma za votrelca, ktorý jej ukradol syna. Necítila som sa v tejto situácii dobre, tak som si odmyslela výraz svokra a začala som ju vnímať výlučne ako matku môjho muža. Pomohlo mi to rešpektovať ju takú, aká je, aj s tým, že nespĺňam jej predstavy o neveste. Uvedomila som si, že to, že trvá na nejakej svojej predstave, zraňuje najmä ju a nie mňa. Ona sa dusí vo svojej nespokojnosti, ja som so svojím manželstvom spokojná... A môj manžel tento stav rešpektuje.
Ujasnila som si, že je pre mňa dôležitejšie byť dobrou manželkou ako byť dobrou nevestou pre svoju svokru. Svoju svokru neprerobím, len k nej môžem zmeniť postoj tak, aby mi vo vzťahu s ňou bolo dobre. A o to sa snažím.“
