Viete, koľko storočí už derieme všetci školské lavice?
Zdroj: thinkstock.com
Mnohí žiaci by deň, keď Mária Terézia ustanovila všeobecný školský poriadok, najradšej vymazali z kalendára.
Veru, už je to 245 rokov, čo máme vďaka múdrej panovníčke právo získať vzdelanie bez ohľadu na pôvod alebo pohlavie. I keď snáď nenájdeme školáka, ktorý by si na školu občas nepošomral, môžeme byť vďační za to, že túto možnosť máme. V súčasnosti na Slovensku funguje desaťročná povinná dochádzka. Psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Bibiana Filípková povedala, že povinnú školskú dochádzku už nie je potrebné rozširovať smerom nahor, lepšie by bolo zamerať sa na vzdelávanie predškolákov. Zmysel by to podľa nej mohlo mať vtedy, ak by sa ukončila výučným listom. Vďaka tomu by sa mohol znížiť počet ťažko zamestnateľných ľudí so základným vzdelaním.
Lepšie by podľa nej bolo investovať čas a prostriedky do skoršej a kvalitnejšej predškolskej prípravy. „Myslím si, že je dobrá povinná predškolská výchova, pretože dieťa sa lepšie a skôr socializuje a rozvíja si jemnú motoriku. Niektoré deti sa toto učia až v prvej triede, čo brzdí ostatné deti a aj ich samotné,“ vysvetľuje Filípková. Najstaršia škôlka na Slovensku vznikla v Banskej Bystrici v roku 1829 ako detská opatrovňa.
Kým Mária Terézia stanovila všeobecný školský poriadok, jej syn Jozef II. v roku 1788 zaviedol povinnú školskú dochádzku a vzťahovala sa na deti od šesť do 12 rokov. Uhorský snem ju uzákonil až v roku 1868. V roku 2008 nahradila deväťročnú dochádzku desaťročná. Vychádza tak, že po dokončení základnej školy by mal žiak navštevovať ešte rok strednú školu. „Podľa dostupných štatistík je najvyšší podiel žiakov, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku skôr ako v prvom ročníku strednej, resp. neukončili vzdelávací program základnej školy, v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji,“ informovali z tlačového odboru rezortu školstva. Pre žiakov, ktorí neprešli úspešne základnou školou, sú určené vzdelávacie programy nižšieho stredného a odborného vzdelávania nazývané aj učebné odbory – F.
gettyimages.com
Na Slovensku je možné vzdelávať dieťa aj v doma, až kým nenastúpi na druhý stupeň základnej školy. Filípková hovorí, že štúdium doma má svoje výhody aj nevýhody rovnako ako vzdelávanie v škole. „Deti sa v školskom prostredí učia akceptácii druhých spolužiakov, dodržiavaniu určitých noriem, ako napríklad že nesmú cez hodinu jesť, naháňať sa, ale musia počúvať. Rovnako sa učia vzájomnej komunikácii počas prestávok, keď nie je prítomný učiteľ. Tieto situácie si nemá ako doma osvojiť,“ približuje psychologička. Dodáva však, že rodič má pri domácej výučbe možnosť stráviť viac času s dieťaťom. Vyučovanie je prispôsobené potrebám dieťaťa a môže byť pre rodičov finančne menej náročné.
Vyučovanie v škole môže mať na žiaka aj negatívny vplyv, ak nezapadne do kolektívu alebo ak je z neho vylúčený alebo ho šikanujú. „Ale každá záťažová situácia môže byť pre dieťa výzvou posunúť sa vpred, ale len v prípade, ak je svojím okolím (učitelia, rodičia) podporované a motivované,“ vysvetľuje Filípková. Dodáva, že v extrémnych prípadoch sa môžu u dieťaťa objaviť bolesti hlavy, brucha či problémy so spánkom až sebapoškodzovanie. Vtedy je podľa odborníčky nutné vyhľadať odbornú pomoc.
Mária Terézia ustanovila Všeobecný školský poriadok presne 6. decembra 1774. Vzdelávanie sa tak stalo vecou štátneho a verejného záujmu s cieľom zlepšiť hospodárske postavenie ríše. V uhorskej časti monarchie sa reforma zaviedla o tri roky neskôr.
Prečítajte si tiež:
Tieto 4 veci vplývajú na inteligenciu dieťaťa už v lone
Ak robíte týchto 10 vecí, pripravujete deti na úspešnú budúcnosť
