Tieto 4 veci vplývajú na inteligenciu dieťaťa už v lone

Tieto 4 veci vplývajú13.11.2019 |

Čím ďalej, tým menej párov má deti v mladom veku. Je to dobré alebo zlé? Vedci zhodnotili inteligenciu potomkov práve v súvislosti s vekom ich rodičov a inými faktormi.

To, že ľudia sa chcú najprv aspoň ako-tak zabezpečiť, budovať si kariéru či cestovať, má za následok odkladanie rodičovstva na neskorší vek. Kým ešte pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi ste tehotnú ženu nad 40 rokov stretli skôr výnimočne, dnes sa to stáva bežne. Ženy sa pre neskoršie tehotenstvo rozhodujú aj napriek varovaniam lekárov, že ich plodnosť po tridsiatke klesá a deti sú viac ohrozené rôznymi chorobami či genetickými poruchami. Na druhej strane, majú viac skúseností, sú pokojnejšie a ich deti sú vraj inteligentnejšie. Čo všetko ešte vplýva na intelekt dieťaťa v maminom brušku?

1. Inteligencia detí závisí od veku ich rodičov

Deti majú asi 70 mutácií, ktoré ich rodičia nemajú. A väčšinu z nich nesú spermie, nie vajíčko: čím starší je muž, tým viac mutácií na svoje dieťa prenáša. Počet mutácií je priamo spojený s kognitívnymi schopnosťami. Čím viac ich je, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa dieťa bude rozvíjať intelektuálne normálnym spôsobom. Sleduje sa to pomocou pravidelných IQ testov, testov mentálnych funkcií a testov na porozumenie čítania. Inými slovami, čím je otec starší, tým horšie pre rozvoj intelektu dieťaťa.

Inak je to u mám. Čím je žena staršia, tým je inteligencia jej budúceho dieťaťa vyššia. Vedci predpokladajú, že nejde iba o gény, ale aj o sociálne faktory: staršie ženy sú vzdelanejšie, skúsenejšie, lepšie vedia, čo chcú a pravdepodobne sú menej dobrodružné.

Štatisticky sa deti mladých mám vyvíjajú pomalšie.

2. Genetické testy sú dobrý nápad, aj keď si myslíte, že nemáte žiadne choroby

Každý zdedí polovicu génov po mame a polovicu po otcovi. Nositeľmi génov, ktorých je asi 24 tisíc, sú chromozómy. Zdravý človek ich má 46 v jadre každej bunky tela, v pohlavných bunkách polovicu. Pred tým, než sa rozhodnete otehotnieť, by ste sa preto mali podrobiť aj testom na prítomnosť génov, ktoré môžu spôsobiť určité poruchy, o ktorých možno ani neviete, že ich máte. Odborníci odhadnú pravdepodobnosť, či vaše dieťa bude alebo nebude mať tento gén.

Možno sa vám to nezdá dôležité, no napríklad Britke Sharon Bernardiovej zomrelo sedem detí mladších ako 2 roky, lebo všetky trpeli tzv. Leighovým syndrómom, ktorý ovplyvňuje centrálny nervový systém a postupne poškodzuje mozog, svaly, srdce a oči. Iba jediný syn sa dožil dospelosti, zomrel pred ôsmimi rokmi ako 21-ročný. Celý život musel užívať množstvo liekov a trpel silnými záchvatmi, z ktorých každý mohol byť tým posledným. Problémom boli defektné Sharonine mitochondrie. Najprv netušila, že práve jej gény spôsobujú túto chorobu, preto sa s manželom stále pokúšali o ďalšie a ďalšie dieťa. Keby podstúpili genetické vyšetrenia skôr, mohli nájsť iné riešenie a priviesť na svet zdravé deti.

3. Vývoj dieťaťa súvisí so strachom, ktorý mama v tehotenstve prežíva

Na to, aby sa centrálny nervový systém správne vyvíjal, mal by mozog občas prijímať silnejšie impulzy. Je však dôležité nepreháňať to: príliš veľká ustráchanosť dieťaťu skôr škodí. Tím z Johns Hopkins University sledoval niekoľko tehotných žien, z ktorých každá mala vysokoškolské vzdelanie a bola fyzicky aj duševne zdravá. Počas tehotenstva a keď deti dosiahli vek 2 roky, odborníci porovnávali úroveň stresu u žien a kognitívne schopnosti ich detí. Zistili, že deti, ktorých mamy mali nízku alebo miernu úroveň stresu, boli intelektuálne a fyzicky pokročilejšie. A naopak, deti príliš vystresovaných žien boli vyvinuté menej ako ostatné. Vedci dospeli k záveru, že detský mozog sa najlepšie rozvíja vtedy, keď je mama počas tehotenstva v miernom strese.

4. Úroveň stresu tehotnej ženy ovplyvňuje aj náladu jej budúceho dieťaťa

Odborníci dokázali, že embryo v matkinom lone môže cítiť stres a časť z neho prevziať. V jednom z experimentov vedci sledovali 50 tehotných žien. Merali ich srdcovú frekvenciu, keď robili Stroopov test (vyžaduje pozornosť a spôsobuje mierny stres). Ak žena nemala pred testom dobrú náladu alebo mala vyššiu hladinu úzkosti, test výrazne zvýšil jej srdcovú frekvenciu. Automaticky sa zvýšila aj srdcová frekvencia plodu. Vedci zistili, že deti týchto matiek (vystresovaných, depresívnych, úzkostných) sú omnoho častejšie hyperaktívne. Ak sa teda často hneváte na potomka práve preto, že je hyperaktívny, zamyslite sa nad tým, čím ste v tehotenstve neprežívali priveľa stresov.

Tieto faktory samozrejme nie sú jediné v hre. Úroveň inteligencie dieťaťa môže ovplyvniť mnoho ďalších vecí. Napríklad sa tehotným ženám neodporúča bývať v domoch so starými rozvodmi alebo stenami naposledy maľovanými pred 20 rokmi. Je veľmi pravdepodobné, že vo vzduchu je zvýšená hladina olova. Všetci odborníci sa však zhodujú na jednom – urobte všetko pre to, aby vaše deti vyrastali v pokojnej atmosfére plnej lásky. To je najdôležitejšie, čo môžete pre ne urobiť. 

Prečítajte si tiež:

3 vedecky dokázané spôsoby, ako zvýšiť IQ dieťaťa

12 vecí, ktoré robia správni rodičia pre svoje deti

Fotogaléria


Foto: gettyimages.com
Autor: © Zoznam/az
Zdroj: brightside.me

Ďalšie články

Diskusia