Tip pediatra: Naučte dieťa zaspať samo krok po kroku

2020-07-23 00:30:00 |

V okamihu, keď dieťa prejde z postieľky na posteľ, si rodičia predstavujú, ako tam bude pekne spávať. Realita je však iná a väčšina detí si nevie na to zvyknúť.

Ak sa chcete vyhnúť veľký slzám a snahe potomka vrátiť sa za každú cenu do vašej spálne, kde sa cítil najbezpečnejšie, vyskúšajte metódu Craiga Canapariho, riaditeľa Yale Pediatric Sleep Center.

1. Začnite s denným školením spánku

Učte dieťa ukladať sa do postele cez deň. Môžete si dokonca spoločne vyčistiť zuby a prečítať si rozprávku. Oblečte si pyžamá a urobte tie rituály, ktoré u vás patria k večernému zaspávaniu. Pochváľte dieťa vždy, keď zostane pekne vo svojej veľkej posteli.

Netvárte sa príliš vážne. Urobte zo zaspávania zábavu. Môžete predstierať, že vy ste dieťa a nechajte ratolesť byť akože rodičom, ktorý vás uspáva. Dajte mu do postele obľúbenú plyšovú hračku. Dieťa by malo byť z toho, že si ide pospať, nadšené. Nemalo by mu to spôsobovať stres alebo nervozitu. Tento nácvik robte niekoľkokrát týždenne. Čím častejšie trénujete, tým efektívnejšie to bude.

Toto školenie robte niekoľko hodín pred reálnym ukladaním na večerný spánok. Najlepšie dopoludnia alebo hneď popoludní.

2. Predlžujte čas, počas ktorého dieťa zostáva v posteli samo

Najprv musíte vedieť, ako dlho zvyčajne vaše dieťa zaspáva po zhasnutí svetiel. To znamená, že prvé noci po prechode z postieľky na posteľ by ste mali tráviť pri zaspávaní pri dieťati. Vyžaduje si to veľa energie a trpezlivosti. Najmä vtedy, keď vás čakajú ešte povinnosti, to môžete vnímať ako stratu času, no nie je to tak. Po prvé, keď sa dieťa bude pri zaspávaní vo svojej posteli cítiť bezpečne, skôr si zvykne na to, že o nejaký čas dokáže zaspať aj vtedy, keď nie ste pri ňom a po druhé – detstvo uletí tak rýchlo, že raz vám budú tieto chvíľky blízkosti, ktoré si teraz môžete užívať plným priehrštím, veľmi chýbať.

Takto by mal celý proces vyzerať:

Počas dňa si urobte tréning zaspávania, aby dieťa vedelo, čo môže očakávať.
Nezabudnite aj cez deň na čistenie zúbkov a oblečenie pyžamy. Povedzte dieťatku, že ho milujete a je čas ísť spať.
Keď zhasnete svetlá napríklad o 20:00 a máte vypozorované, že dieťa zaspí plus mínus o 20.15, o 20.10 mu povedzte, že si musíte na chvíľočku odbehnúť. Potom opustite miestnosť a sľúbte, že sa čoskoro vrátite. Urobte tak o minútu a dieťa pochváľte, ako krásne vydržalo, objímte ho a dajte mu pusu.
Teraz už zostaňte v posteli, kým nezaspí.
Nasledujúcu noc urobte to isté, no odíďte na 2 minúty, tretiu noc na 3 minúty.... Čas, keď je dieťatko pri zaspávaní samo, takto pomaličky pravidelne zvyšujte. Po tom, ako si budete môcť dovoliť polhodinovú prestávku bez toho, aby na vás začalo z izbičky volať, máte vyhrané.

3. Ak je vaše dieťa príliš „vzpurné“ na to, aby v posteli zostalo, použite trochu iný postup

Rozdiel spočíva v tom, že táto metóda si vyžaduje veľa krátkych prestávok. Pediater hovorí, že to funguje zvlášť dobre u detí, ktoré majú sklon plakať alebo vstávať, keď odchádzate z izby čo i len na malú chvíľočku. Chce to o niečo viac trpezlivosti, no aj tieto deti sa naučia zaspať bez vašej asistencie.

Takto by mal celý proces vyzerať:

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade musíte zaradiť denný tréning – jeden alebo aj dvakrát do dňa a nezabudnite dieťatku zaželať dobrú noc.
Večer pri zaspávaní zhasnite svetlo a na chvíľu odíďte z izby s tým, že musíte narýchlo niečo urobiť. Je to, ako keby ste dieťa požiadali, aby vás na chvíľu ospravedlnilo, pretože musíte napríklad vypnúť televízor. Zostaňte mimo miestnosti 30 sekúnd, maximálne 1 minútu. To závisí od toho, ako dlho vydrží dieťa zostať v posteli bez toho, aby vstalo.
Vráťte sa do izbičky a povedzte dieťaťu niečo pekné, pochváľte ho, že vydržalo v posteli.
Po chvíli opäť opustite izbičku na veľmi krátky čas. Prvú noc budete možno potrebovať urobiť tak aj 20-30 krát. Druhú noc jednoducho predĺžte čas, keď ste preč, takže prestávky sa budú každú noc o niečo predlžovať.
Celý proces s nácvikom by ma trvať jeden,maximálne dva týždne.