Klamanie – kedy trest zaberie a kedy nie?
Zdroj: Thinkstostock.cz
Klamanie sa objavuje zvyčajne okolo 4. roku veku a ak ho chcete zvládať a zvládnuť, treba ho spoznať zblízka. Ako to teda s klamaním u detí naozaj je?
Radí MUDr. Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy, autor knihy Dieťa - základný návod na prežitie:
Charakter klamania
Deti klamú z rôznych dôvodov a skôr, než niekto dostane poza uši (alebo nedostane žiadny darček), je užitočné pozrieť sa Brankovi aj Tamarke do očí a snažiť sa porozumieť súvislostiam aj dôvodom, prečo klamú.
Dieťa môže mať na klamstvo tri rôzne dôvody:
- bojí sa trestu
- je unesené svojou fantáziou
- kopíruje správanie dospelých
Ak dieťa klame, lebo si je vedomé, že porušilo nejaké pravidlo a klamstvom sa chce vyhnúť trestu, znamená to jedinú vec: klamstvo považuje za menší priestupok ako samotný skutok, kvôli ktorému klame. Dosť dôležité okamihy: vytváranie vzorcov správania na celý život. Učenie.
Ako v týchto situáciách reagujete?
Všetky moderné učebnice detskej psychológie odporúčajú toto riešenie: snažte sa dieťaťu vysvetľovať a ukazovať, že je to naopak – pomáhajte mu pochopiť, že klamstvo je väčší priestupok proti pravidlám ako hocičo zlé, čo spravilo.
Ak máte podozrenie, že dieťa čosi spáchalo, snažte sa zachovať pokoj a dajte mu najprv šancu povedať pravdu: „Vidím, že budík je rozbitý a zaujíma ma, ako sa to stalo.“ Ak dieťa povie pravdu, hnev a trest odložte na situáciu, keď pravdu poprie – teraz ho pochváľte a povedzte mu, aké je pre vás dôležité, že mu môžete veriť. (Veď aj vy robíte všetko tak, aby dieťa verilo vám.) A potom mu vysvetlite, že každé porušenie pravidiel má svoje dôsledky a že musí prísť aj trest: určite zvoľte miernejší trest ako vtedy, keď dieťa napriek šanci povedať pravdu, klame. A navyše, teraz môžete seba zapojiť do trestu alebo nápravy škody: „Tak ja ten budík opravím, ale ty sa nebudeš hrať a budeš mi pri tom pomáhať.“, „Pôjdem k susedom a vybavím to okno, čo si im rozbil loptou, ale pôjdeš so mnou a ospravedlníš sa. Budeme to musieť zaplatiť z našich peňazí, a preto ti nebude môcť nejaký čas (dva týždne, mesiac) kúpiť žiadnu novú hračku.“
Ak dieťa pravdu nepovie alebo ju poprie, trest musí byť väčší, aby pochopilo, že klamanie je oveľa horšie ako neumyť si zuby, pokaziť budík alebo rozbiť okno u susedov.
My máme doma dva červené kone, žirafu delfína
Keď si dieťa vymýšľa necháva sa unášať svojou fantáziou – to je úplne iná kapitola. Výmysly a predstavy zvyčajne nikomu neubližujú. Podporujte fantáziu a kreativitu dieťaťa, ale aj to musí mať svoje hranice – musíme predsa vedieť, kedy „sme tam“ a kedy „sme tu“. Problémy totiž nastávajú vtedy, keď dieťa (alebo vy) prestane rozlišovať medzi realitou a fantáziou. Vysvetlite mu, že tie hranice sú dôležité, aby ste mu mohli veriť, kedy je naozaj hladné, kedy ho naozaj bolí bruško, kedy naozaj videlo niečo podozrivé a tak. Môžete mu povedať nejakú rozprávku o tom, ako to dopadne, keď si niekto stále iba vymýšľa – napríklad tú o tom Vlkovi, ktorý z jednej fazuľky vypestoval Zlatú rybku a potom si mohol zobrať Karkulku za ženu...
Nemôžem prísť, bolí ma hlava
Ak dieťa klame, lebo to vidí robiť vás (alebo iných dospelých vo svojom okolí), odstráňte tento negatívny model! Ak vás dieťa počuje hovoriť, „milosrdné/neškodné“ lži, nemôže rozumieť tomu, že to robíte preto, aby ste boli k niekomu taktní alebo ohľaduplní. Všetko, čo dieťa vtedy vidí, je to, že nehovoríte pravdu (a že sa vám za to nič nestane!). Ak je dieťa vystavené vyložene negatívnym vplyvom iných ľudí (klamú, alebo dokonca nahovárajú vaše dieťa na klamstvo: „Povieme babke, že zemiaky nemali, dobre?“), skúste sa s nimi najprv porozprávať a žiadajte, aby rešpektovali vaše pravidlá o pravde. Ak to nebudú akceptovať (alebo ich dokonca za vašim chrbtom vedome porušujú), bude lepšie, ak dieťa nebude s nimi prichádzať do kontaktu. Hoci by to bol aj starý otec alebo bratranec. Dôležitejšie je, aby sa vaše dieťa naučilo, že pravda je lepšia ako klamstvo.
Ach, znovu tým bicyklom na Mesiac
Ak ich však prijmete a budete trpezliví aj dôslední, určite to začne fungovať správne. Vydržte tých niekoľko rokov (náročných na trpezlivosť a chladnú hlavu) a správajte sa ako model, ktorý má vaše dieťa prebrať = pravda je základný element komunikácie. Takýto model by mali rešpektovať všetci dospelí, ktorí s vašim dieťaťom trávia čas.
