Javí vaše dieťa známky nadpriemernej inteligencie? Na toto sa pripravte!
Zdroj: gettyimages.com
Snáď každého rodiča poteší, keď si všimne, že jeho dieťaťu to páli omnoho rýchlejšie ako rovesníkom a už si maľuje ružovú budúcnosť. V skutočnosti však jeho výchova nie je med lízať.
Jedným z najčastejších problémov, ktorým tieto deti čelia, sú dôsledky ich asynchrónneho vývoja. Rodičia často opisujú tieto deti ako „mnoho vekových skupín naraz“. Čo to znamená? Vyzerá to asi tak, že malý predškolák s vami jednu minútu diskutuje o Einsteinovej teórii relativity, no pár chvíľ na to s krikom odmietne zjesť šošovicový prívarok alebo potrebuje pomoc pri zaväzovaní topánok! Je to preto, lebo jeho intelektuálny vývoj napreduje oveľa rýchlejšie ako fyzický, sociálny alebo emocionálny. Hoci je to pre mimoriadne nadané dieťa úplne normálne, predstavuje to určité problémy a výzvy.
Vysoko inteligentné deti môžu byť doslova schopné intelektuálne pochopiť to, čo nie sú pripravené riešiť emocionálne. Vo veku štyroch rokov dokážu vymyslieť zložitý príbeh so zápletkou a charakteristikou typickou pre predškolákov, ale stále majú zvyčajne motorické schopnosti štvorročného dieťaťa a nevedia písať. Ich reakcie na rôzne udalosti môžu byť úplne primerané veku, ale pre ich bohatú slovnú zásobu a schopnosť kombinovať dospelí od nich očakávajú, že sa budú správať staršie, než v skutočnosti sú. Toto je jeden z najväčších problémov ktorému malí „mudrci“ čelia vo veku medzi štyrmi až deviatimi rokmi. Spôsobuje to neraz problémy v prístupe k takémuto dieťaťu, lebo rodičia, a často dokonca aj vychovávatelia a učitelia, od neho očakávajú omnoho viac, ako je reálne schopné zvládnuť.
Mimoriadnu inteligenciu je možné rozpoznať už v predškolskom veku, no ak chcete dať dieťa otestovať, odborníci odporúčajú počkať s tým až na obdobie po štvrtých narodeninách. K typickým prejavom vysokého nadania u malých detí patrí to, že veľmi skoro po narodení reagujú na ľudí a rozpoznávajú predmety, na podnety reagujú úsmevom, začínajú skôr chodiť a rozprávať.
Je však možné, že dieťa je mimoriadne nadané a nemusí nevyhnutne tieto vlastnosti prejavovať. Napríklad Albert Einstein nerozprával až do štyroch rokov. Hoci skoré čítanie je medzi vysoko nadanými deťmi bežné, niektoré deti s mimoriadnym intelektom nečítajú, kým nenastúpia do základnej školy. I keď v určitom období vývoja má takmer každý rodič pocit, že práve jeho dieťa patrí k mimoriadne nadaným, je dobré nechať mu čas a stať sa skôr pozorovateľom. Ak je to tak, je veľmi málo pravdepodobné, že to prehliadnete. Dovoľte dieťaťu byť dieťaťom, podporujte ho a rozvíjajte jeho schopnosti, no nerobte to „nasilu“. Dôležité je akceptovať jeho osobnosť a emocionálne ho podporovať. Vymýšľajte rôzne aktivity, lebo mimoriadne nadané deti majú väčšinou viac energie a menšiu potrebu spánku.
