Tieto negatívne skúsenosti posúvajú dieťa ďalej

Tieto negatívne skúsenosti posúvajú03.11.2019 |

Samozrejme, úlohou rodičov je deti chrániť, ale ak to preháňame, môžeme im do budúcnosti skôr ublížiť než pomôcť. Nerobte to za každú cenu.

Predstavte si vysokoškoláka, ktorý aj tie najjednoduchšie rozhodnutia konzultuje s rodičmi, keď nie priamo, aspoň prostredníctvom sms alebo e-mailov. Zdá sa vám to trochu divné? Nie, nie je. Takáto je často realita. Niektorí rodičia dokonca prídu za vysokoškolskými pedagógmi, keď sa im nepáči hodnotenie zo skúšky alebo v snahe „uhovoriť“ ich, aby potomka nechali prejsť. Neprekáža im, že dieťa je už dospelé a malo by sa dokázať postarať o vlastné záležitosti, či už príjemné alebo nepríjemné, samo.

„Som užasnutá, ako sú rodičia schopní sa ponížiť, aby mladému človeku pomohli rozvíjať sa,“ hovorí autorka knihy Ako sa stať dospelým Julie Lythcott-Haims. „To, čo deti potrebujú najviac, je naša láska a podpora,“ konštatuje a zároveň zdôrazňuje, že to neznamená tzv. opičiu lásku. Deti by mali podľa okúsiť aj zlyhanie, lebo práve táto skúsenosť hrá zásadnú rolu pri pomoci v tom, aby sa stali nezávislými a pripravenými zvládnuť v živote aj sklamania, ktoré sú nevyhnutné. Prikladá zoznam, ktorý obsahuje pre deti síce zlé situácie, no práve tie im pomáhajú stať sa odolnejšími. „Mnohým sa nič z toho nestane, keď sú malými deťmi, ale buďte si istí tým, že práve toto je zoznam záchrany,“ dodáva.

Zoznam negatívnych skúseností, ktoré dieťa posúvajú ďalej:

  • Nie je pozvané na oslavu narodenín.
  • Zomrie mu domáci miláčik.
  • Rozbije cennú vec.
  • Napriek tomu, že sa poctivo učilo, dostane zlú známku.
  • Auto sa pokazí ďaleko od domova.
  • Rastlina (stromček), ktorú zasadilo, sa neujme.
  • Nezoberú ho na krúžok, po ktorom túžilo alebo je už obsadený turnus v tábore, na ktorý chcelo ísť.
  • Nevidelo obľúbený televízny program, lebo pomáhalo starým rodičom.
  • Obvinia ho z niečoho, čo neurobilo.
  • Zrušia udalosť, na ktorú sa tešilo, lebo niekto iný vyparatil niečo zlé.
  • Pošlú ho preč v jedálni do stola alebo ho vylúčia zo skupinovej práce, lebo vyrušovalo.
  • Nedostane sa do tímu, v ktorom chcelo byť.
  • Vyráta príklad alebo urobí úlohu ako posledné zo všetkých.
  • Najlepší kamarát/ka uprednostní niekoho iného.
  • Kamaráti dieťa nezavolajú zahrať si s nimi futbal, bicyklovať či pliesť náramky.
  • Nestretne sa s odpustením ani po tom, keď sa ospravedlní za niečo, čo vyviedlo.
  • Stratí najobľúbenejšiu hračku.

Ako reagovať?

Mnohí z nás majú takéto a podobné skúsenosti za sebou, no niektoré deti sú takmer pred všetkými takými zážitkami rodičmi chránené. Ako rodičia by sme mali deti v týchto situáciách utešiť a diskutovať o riešení, no nech sme akokoľvek rozrušení a chceme ich najmä chrániť, musíme urobiť krok späť. Nech to stojí, čo to stojí. Len tak budú môcť prísť na to, že sú schopné zvládnuť svoje nepohodlie, navrhnúť riešenie a posunúť sa ďalej vďaka sebe, a nie iba vďaka rodičom. Z takýchto detí vyrastú samostatné sebavedomé mysliace bytosti, ktoré sa dokážu v živote obracať a to by mal byť cieľ každého milujúce rodiča!

Prečítajte si tiež:

Smútok prežívajú deti podobne ako dospelí

V tomto veku prichádza k najväčšej emocionálnej zmene u chlapcov

 

 

Fotogaléria


Foto: thinkstock.com
Autor: © Zoznam/hj

Ďalšie články

Diskusia