Smútok prežívajú deti podobne ako dospelí
Zdroj: thinkstock.com
Blížia sa dušičkové sviatky. Nielen dospelí, ale aj mnohé deti majú za sebou skúsenosť so stratou niekoho blízkeho. Ako hovoriť s deťmi o smrti?
Stratu blízkeho človeka prežívajú deti podobne ako dospelí. Zvyčajne takáto udalosť zasiahne celú osobnosť dieťaťa - jeho myslenie, cítenie i správanie. Podľa psychoterapeutky Kataríny Maťovej, pocity detí a dospelých po strate bývajú podobné.
"Na začiatku sa najčastejšie objavuje šok, najmä v prípadoch náhlej smrti. Ale aj v prípade, že sme smrť "očakávali", pretože bol náš blízky vážne chorý, pociťujeme zmätok a môžeme byť až paralyzovaní. Nedokážeme uveriť tomu, že náš milovaný tu už nie je. Neskôr prichádza smútok, bolesť, úzkosť, panika, prežívame hanbu, strach. Môžeme sa báť, že sa bolesť nikdy neskončí, že stratíme znovu niekoho, koho veľmi milujeme. Môžeme však pociťovať aj hnev - na seba, na lekárov, na blízkeho, ktorého sme stratili, často cítime bezmocnosť, osamelosť, máme pocity viny. Niekedy prichádza otupenosť, ale môžeme pociťovať aj úľavu. Deti môžu popierať čo sa stalo, byť zmätené, mať ťažkosti s koncentráciou či mať nočné mory. Môže dôjsť aj k regresnému správaniu či vyhýbaniu sa ľuďom. Častá je neistota, sebaobviňovanie, pocity strachu či opustenosti,“ opisuje. Na telesnej úrovni môžu deti podľa nej cítiť napríklad rôzne bolesti brucha či hlavy, únavu, stratu energie, zmeny chuti do jedla či tlak na hrudi. Upozorňuje, že proces smútenia dieťaťa sa pri nedostatku podpory môže stať komplikovaným a prerásť do dlhodobých psychických problémov s celoživotnými následkami.
Straty sa týkajú každého z nás. Počas života prichádzame za rôznych okolností o blízkych ľudí. Sme vystavení pocitom ako sú strach, smútok, hnev, vina, láska. Existuje nejaký "univerzálny návod" ako sa vyrovnať so stratou? Smútia deti inak ako dospelí? Ako zmení naše prežívanie strata blízkeho človeka? Ako pomôcť deťom, ale aj dospelým v našom okolí, ktorí prechádzajú takýmto obdobím? Je strácanie a smútenie na Slovensku stále tabu?
Pomocou môže byť aj rozprávkový príbeh 6-ročnej Ajky a jej psa Grofa s názvom Dobrodružstvá v krajine sopiek, ktorý pred dvomi rokmi vydala nezisková organizácia Plamienok. Vytvoril ho španielsky psychoterapeut Iván Gómez García. Terapeutický príbeh napísaný detským jazykom pomáha deťom i dospelým. Rozprávkový príbeh o putovaní 6-ročnej Ajky a jej psa Grofa cez krajinu sopiek jemne, v náznakoch a symboloch, ponúka odpovede na otázky, ktoré trápia dievčatko po smrti mamy. Kniha vstupuje do sveta detí, približuje sa im, hovorí ich jazykom a zároveň približuje svet detí a ich pocity dospelým.
Plamienok je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej/hospicovej starostlivosti a smútkového poradenstva a terapie pe deti a ich rodiny. Od roku 2002 bezplatne poskytuje nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť.
