Dovoliť či nedovoliť deťom spať s vami v posteli?
Zdroj: wikimedia commons.com
Spoločný spánok rodičov s deťmi má rastúcu tendenciu po celom svete. V posledných rokoch sa spoločné zdieľanie rodičovskej postele viac ako zdvojnásobilo.
Rozhodnutie nechať dieťa spávať v rodičovskej posteli je osobné – kým jednej rodine to vyhovuje, v inej to fungovať nemusí. Najdôležitejšími aspektmi, na ktoré musíme pri rozhodovaní prihliadať, sú bezpečnosť a ochrana zdravia. Kým jedna skupina odborníkov prezentuje výhody spoločného spávania, druhá s ním nesúhlasí. Rovnako sa k tomu stavajú aj rodičia – niektorí na spoločné zdieľanie postele s ratolesťou nedajú dopustiť, iní sa s dieťaťom po boku vyspať jednoducho nedokážu. V neposlednom rade rozhodnutie závisí aj na deťoch – niektorým sa lepšie spí vedľa svojich rodičov, iné sa cítia lepšie vo vlastnej posteli, kde sa môžu rozťahovať ako sa im páči.
Výhody spoločného spania
Pre dnešné zaneprázdnené rodiny môže byť spoločná posteľ spôsobom ako cítiť vzájomnú blízkosť po dlhom dni. V prvých mesiacoch vplýva najmä na užší vzťah medzi otcom a dieťaťom, ktorý si s drobčekom nie je tak blízky ako dojčiaca matka alebo jednoducho trávi s ním cez deň menej času.
Mamičky, ktoré spávajú s bábätkom v spoločnej posteli, si pochvaľujú pohodlné nočné dojčenie či kŕmenie z fľaše. Podľa niektorých názorov však blízkosť má za následok častejšie budenie sa bábätka na jedlo a omnoho ťažšie sa odučí od dojčenia či nočného pitia mlieka z fľaše. U dojčených detí podľa nich vôňa materského mlieka podporuje zvyk opakovaného prebúdzania sa na kŕmenie aj vtedy, ak už nemajú fyzickú potrebu jesť.
Pri starších deťoch je spoločné spanie aj priestorom na debaty o všetkom možnom. Majú tendenciu zdôveriť sa rodičom aj s vecami, ktoré by im inak nepovedali. Blízkosť dospelých odbúrava tiež strach z tmy a nočného ticha.
Dieťa v posteli a vzťah rodičov
Niektoré mamy a otcovia zistia, že pri spoločnom zdieľaní postele s dieťaťom si nedokážu nájsť priestor a čas sami pre seba a brzdí to ich sexuálny život. Iní tvrdia, že práve to z nich urobilo vynaliezavých a tvorivých partnerov. Ak spávate s dieťatkom, plánujte si spoločný čas na intímnosti a nespoliehajte sa na to, že to príde spontánne. Závisí od uhla pohľadu, či sa drobec v posteli stane pre vás prekážkou v intímnom vzťahu alebo to budete vnímať ako nové zábavné dobrodružstvo.
Rozhodnutie o tom, či bude dieťa spávať v posteli s rodičmi, by malo byť spoločným. Ak s tým nesúhlasia obaja partneri, vnesie to do vzťahu nervozitu. Porozprávajte sa o kladoch a záporoch takéhoto riešenia, prípadne sa popýtajte aj priateľov, ako to funguje u nich. Keď má jeden z rodičov pochybnosti, skúste sa dohodnúť na dvojtýždňovej skúšobnej dobe a po tomto čase sa rozhodnite definitívne.
Mnohí rodičia, ktorí nemali v úmysle nechať bábätko spávať u seba v posteli, nakoniec zistili, že iné im nezostáva, lebo drobec po deviatich mesiacoch v maternici jednoducho nedokázal spať sám. Sú typy detí, ktoré túžia po blízkosti a komforte. Na druhej strane sú ale zase deti, ktorým spoločné spanie s rodičmi nevyhovuje. Majú pre seba málo priestoru, cítia sa vo veľkej posteli stratení alebo naopak, majú pocity úzkosti medzi dospelými. Niekedy teda rozhodnutie nie je ani tak o prianí rodičov, ako o potrebách ratolesti.
Aké sú dlhodobé účinky spoločného spánku detí s rodičmi?
Pediater William Sears, obhajca štýlu výchovy s dôrazom na úzku väzbu medzi rodičmi a dieťaťom je presvedčený, že z detí zdieľajúcich spoločnú posteľ s rodičmi vyrastú istejšie a nezávislejšie osobnosti. Naopak, tradiční odborníci sú presvedčení, že deti spávajúce v posteli s rodičmi sa stanú od nich až príliš závislými. V poslednom čase sa však aj ich skepticizmus zmenšuje.
Ak spáva dieťa s vami, môže byť ťažšie presvedčiť ho, aby sa neskôr presťahovalo do vlastnej postele. Dôležité je pripraviť ho na zmenu a ak sa rozhodnete, že už je ten správny čas, vytrvajte, aj keď dieťa bude protestovať. Väčšina detí však s prechodom nemá problémy.
Do akého veku nechať dieťa v rodičovskej posteli?
Pýtate sa, kedy je ten správny čas, aby ratolesť spávala vo svojej posteli? Aj na túto otázku sa názory expertov rôznia. V zásade však nie je problém, ak dieťa zdieľa s vami posteľ aj do piatich či šiestich rokov. To však už môže byť pre všetkých nepohodlné. Ideálne je vytvoriť mu v spálni kútik s vlastnou posteľou – tak bude aj s vami, no zároveň si zvykne na samostatné spanie a prechod do vlastnej izby bude o to jednoduchší. Uvažovať nad samostatným spaním je vhodné pri takých míľnikoch v živote dieťaťa ako je nástup do škôlky alebo do školy. Samozrejme, treba s tým začať v predstihu, aby tých zmien nebolo naraz veľa.
Bezpečnosť spoločného spánku s dieťaťom
Niektorí odborníci zdieľanie postele s dieťaťom do dvoch rokov veku neodporúčajú. Argumentujú zvýšeným rizikom SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa), nebezpečenstvom uškrtenia, udusenia či zaľahnutia. Iní experti s tým nesúhlasia a tvrdia, že spoločný spánok je pri dodržiavaní určitých zásad bezpečný a prospešný.
Ak sa rozhodnete vyskúšať spoločné spanie, nikdy nenechávajte malé bábätko spať vo veľkej posteli samé, lebo manželské postele nie sú navrhnuté s ohľadom na bezpečnosť drobčekov. Keď si ešte potrebujete dorobiť svoje veci, radšej ho položte do postieľky, kolísky či do kočíka.
Bez ohľadu na to, kde vaše dieťa spí, vždy ho uložte na chrbát. Je to najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť pre minimalizovanie rizika SIDS.
V spálni a jej blízkosti nikdy nefajčite a nedovoľte to ani ostatným. Podľa niektorých štúdií deti spávajúce s rodičmi, ktorí fajčia, majú vyššie riziko SIDS.
Dieťa uložte vždy medzi vás, aby sa z postele neskotúľalo alebo, ak je už staršie, aby sa nesnažilo ísť počas vášho spánku skúmať byt.
Nikdy nespite s dieťaťom, ak ste vypili viac alkoholu alebo nebodaj ste pod vplyvom drog.
Spoločný spánok nemusí byť bezpečný ani vtedy, ak je jeden z rodičov extrémne obézny. V takomto prípade je určite lepšie nechať drobčeka spať v detskej postieľke.
Nepoužívajte v posteli oblečenie s dlhými šnúrkami, nočné košele s opaskami a nenoste šperky.
Nedovoľte staršiemu súrodencovi spať vedľa dieťaťa mladšieho ako jeden rok. Mohol by mu nechtiac ublížiť alebo ho v spánku kopnúť.
Nikdy nedovoľte spať v posteli s dieťatkom domácim zvieratám.
Používajte bezpečné matrace a postele. Deti by vždy mali spať ba na hladkom, rovnom matraci. Vodné lôžka, gauče, kreslá či iné povrchy, ktoré nie sú pevné a rovné, môžu narušovať dýchanie dieťaťa. Ideálne je spávať na hrubom matraci položenom na zemi. V tomto prípade si dieťa neublíži ani vtedy, ak by predsa len spadlo. Ak však spávate s drobčekom na klasickej posteli, obložte ju mäkkými vankúšmi, dekami alebo hrubým kobercom.
Nepoužívajte postele, ktoré majú čelá z drevených tyčiek alebo sú na nich výrazné medzery a podobne. Nikdy neviete, kedy sa v nich môže zachytiť hlavička dieťatka. Posteľ umiestnite tak, aby spod nej netrčali žiadne káble, napríklad od lampy, dbajte, aby dieťa nedosiahlo na šnúry od žalúzií a na iné nebezpečné predmety.
Pri bábätkách do jedného roka dbajte, aby nespávali na vankúši, odstráňte z postele všetky prebytočné deky a prikrývky. Vždy dávajte pozor, aby dieťa mohlo voľne dýchať. Uistite sa, že napínacie prestieradlá sú zabezpečené tak, že sa nemôžu uvoľniť.
Oblečenie dieťatka na spanie vrstvite, aby sa neprehrialo. Na noc ho stačí obliekať ľahšie. Ideálne je používať spacie vaky, vyhnete sa tak prikrývkam, ktoré by sa mohli dostať na tváričku bábätka.
Ak máte zo spoločného spania obavy, no chcete mať drobčeka blízko, prisuňte si postieľku úplne k vašej posteli. Existujú aj kočíky, ktoré sú prispôsobené na nočné spanie bábätka.
