Toxické chemikálie a vývoj detského mozgu
Zdroj: flickr.com
Zoznam chemických látok, ktoré môžu mať vplyv na vývoj mozgu u detí, sa rozširuje. Odborníci v aktuálnej štúdii upozorňujú na 11 najnebezpečnejších.
Vedci v štúdii zverejnenej v týchto dňoch v odbornom v časopise The Lancet Neurology vypichli nové chemické látky, ktoré môžu prispievať ku „globálnej tichej pandémii neurologickej toxicity.“ V roku 2006 vedecký tím vydal zoznam piatich neurotoxínov, ktorý v súčasnosti na základe nového výskumu rozšírili o ďalších šesť látok súvisiacich s vývojovými poruchami u detí.
„Najväčším problémom je, že veľké množstvo detí s toxickým poškodením vývoja mozgu nemá určenú formálne diagnózu,“ hovorí autor štúdie Philippe Grandjean z Harvard School of Public Health. Trpia zníženou pozornosťou, oneskoreným vývojom a slabými výkonmi v škole. „Ako pravdepodobné príčiny týchto problémov sa javia práve priemyselné chemikálie,“ upozorňuje.
Zhruba 10 až 15 percent detí trpí podľa autorov štúdie takými problémami ako sú autizmus, ADHD (porucha pozornosti) či dyslexia. Zdôrazňujú, že aj keď pri niektorých z týchto porúch hrajú dôležitú úlohu gény, nesúvisia iba s nimi. Gény sa na nich podieľajú asi 30 až 40 percentami, druhú časť tvorí životné prostredie. Aj to je dôvod, pre ktorý zverejnili zoznam chemických látok, ktorým by sme sa mali snažiť vyhýbať.
11 chemikálií súvisiacich s vývojovými poruchami u detí
Olovo (Pb) - tento ťažký kov sa spája s veľmi vážnymi deficitmi vo vývoji detského mozgu, vrátane nízkeho IQ. Účinky olova sú trvalé, takže neexistuje žiadna bezpečná hladina olova v čomkoľvek.
Metylortuť (MeHg) - výrazne negatívne ovplyvňuje neurologický vývoj plodu. Je prevládajúcou formou ortuti v rybách a iných plodoch mora. Pôsobí už aj na bábätko v maternici, ak budúca mamička často konzumuje ryby či mäkkýše s vysokým obsahom ortuti. Najviac jej obsahuje mäso z tuniaka, mečúňa, tresky, tresky modrastej a šťuky.
Polychlórované bifenyly (PCB) - táto rada chemických látok pre priemyselné využitie sa spája so zníženými kognitívnymi (poznávacími) funkciami v dojčenskom veku a v detstve. PCB boli vyrábané a distribuované po celom svete v 30. až 70. rokoch dvadsiateho storočia, no v bývalom Československu sa vo veľkom vyrábali až v rokoch 1959 – 84 v chemičke Chemko Strážske (východné Slovensko). PCB sa však stále dostávajú do ovzdušia, lebo majú veľmi dlhú životnosť. Okrem iného sú málo rozpustné vo vode, takže sa k nám dostávajú aj prostredníctvom rýb žijúcich vo vode kontaminovanej koncentráciami PCB.
Arzén (As) - pri absorpcii prostredníctvom pitnej vody sa táto chemikália spája s obmedzenými kognitívnymi funkciami u školákov.
Toluén (Ph-Me) - používa sa ako rozpúšťadlo. Spája sa s problémami rozvoja mozgu a deficitom pozornosti u detí.
Mangán (Mn) - vedci zistili, že nadmerné množstvo mangánu vedie k rozvoju ADHD a pôsobí negatívne na intelekt.
Fluorid - vyššie hladiny tejto látky sa spájajú s nižším IQ u detí.
Chlórpyrifos a DDT (pesticídy) – spájajú sa so štrukturálnymi abnormalitami mozgu a vývojovými problémami, ktoré pretrvávajú až do veku 7 rokov. Tieto pesticídy sú v mnohých častiach sveta zakázané, no veľa, najmä chudobných krajín, ich stále používa. Na Slovensku sú zakázané, no asi každý z nás kupuje potraviny pochádzajúce z rôznych častí sveta. Okrem iného sa tieto pesticídy v poslednej dobe spájajú aj s Alzheimerovou chorobou.
Tetrachlóretylény - tieto rozpúšťadlá sa spájajú s hyperaktivitou a agresívnym správaním, ako aj zvýšeným rizikom psychiatrickej diagnózy. Ukázalo sa, že ženy v určitých profesiách, ako sú zdravotné sestry, chemičky, upratovačky, kaderníčky či kozmetičky, sú im vystavené vo vyššej miere.
Polybrómované difenylétery – tieto spomaľovače horenia sú v mnohých krajinách zakázané, no rovnako ako iné zakázané látky sa často používajú. K ich zákazu došlo najmä preto, lebo sa spájajú s poškodzovaním inteligencie a správania detí. Znižujú ich schopnosť chápať svet a narúšajú tiež ich pohybové schopnosti.
Ďalšie dve zlúčeniny sú bisfenol A (BPA), ktorý sa pridáva do výrobkov z plastu a ftaláty nachádzajúce sa v mnohých kozmetických prípravkoch. BPA narúša hormonálne funkcie organizmu a je silné podozrenie, že negatívne ovplyvňuje neurologický vývoj u detí. To je dôvod, prečo je jeho používanie v detských fľašiach a ďalších výrobkoch zakázané. Ftaláty, ktoré sa bežne nachádzajú v takých produktoch ako sú napríklad laky na nechty alebo laky na vlasy, sa spájajú so zníženou pozornosťou a zhoršenými sociálnymi interakciami u detí.
Deti sú na chemikálie citlivejšie
Vývoj ľudského mozgu veľmi citlivo reaguje na vplyvy chemikálií už v maternici, ako aj ranom detstve a vzniknuté zmeny môžu byť celoživotné. „V týchto citlivých životných štádiách môžu chemické látky spôsobiť trvalé poškodenie mozgu už pri veľmi nízkych dávkach, ktoré by na dospelého človeka mali iba minimálny alebo vôbec žiadny vplyv,“ hovoria autori štúdie. Neurotoxínovú „pandémiu“ považujú za tak znepokojujúcu, že navrhujú povinné testy na chemické látky. Zdôrazňujú, že svojim rozsahom ide o medzinárodný problém, ktorý si vyžaduje aj medzinárodné riešenie.
Vyhnúť sa spomínaným chemickým látkam je veľmi ťažké, lebo sú rozšírené v potravinách, kozmetike a ďalších výrobkoch, ktoré denno-denne používame. Začať však možno tak, že budeme čítať etikety, zisťovať si, čo ktoré skratky znamenajú a tak zredukujeme počet potenciálne nebezpečných produktov v našich domácnostiach.
