ROZHOVOR Herečka ANNA NOVÁKOVÁ: Na TOTO vo výchove nedám DOPUSTIŤ!
Zdroj: TV JOJ
Hviezda seriálu Nemocnica Anna Nováková je matkou dvoch malých dcér. Charizmatická brunetka prezradila, kto je u nich hlavou rodiny, ako sa s manželom podieľajú na výchove detí a takisto, či plánujú aj mužského potomka.
Diváci vás poznajú z televíznych obrazoviek ako milú a vždy chápavú doktorku Agátu Jánošovú. Čo máte so seriálovou Agátou spoločné?
Myslím, že srdečnosť, empatiu a určite húževnatosť.
Ako vychádzate so svojimi kolegami mimo kamier? Našli ste si medzi nimi dobrých priateľov?
Mám rada celú túto partiu, ktorú sa podarilo skombinovať. Dokopy vytvára naozaj priateľskú a uvoľnenú atmosféru. Trávime spolu nie málo času, na nie až tak veľkom priestore. Aj keď sú niektoré dni náročnejšie či už pracovne alebo súkromne, ponorku som ešte necítila. Práve naopak, som rada, keď sa mi podarí prísť do práce skôr.
Máte za sebou slušné konto seriálových postáv. Objavili ste sa v seriáli Panelák, Mesto tieňov, Búrlivé víno či Chlapi neplačú. Ktorá rola sa vám hrala najlepšie?
Mala som rada Brigitte z Paneláku. Prerastené dieťa, ktoré sa nevie chopiť života. Prinášalo to dobré dramatické situácie a pestré herecké polohy. Štýl herectva bol tak jemne s nadsázkou. A tú mám práve ja dosť v obľube. Aj ako herečka, aj ako divák.
Máte za sebou aj účinkovanie v zahraničnom seriáli Crossing Lines po boku slávneho Donalda Sutherlanda. Aké bolo vaše spoločné nakrúcanie?
Nakrúcalo sa to na Barrandove v Prahe. Stretli sme sa len v zákulisí, spoločnú scénu sme nemali. Mala som na sebe make-up postavy, ktorá prežila pád do rieky z obrovskej výšky, teda modriny, rany a podobne. Opýtal sa ma, či som mala ťažkú noc a ponúkol mi svoju stoličku. Aj v skutočnosti je veľmi charizmatický. Takéto menšie interakcie sme mali možno ešte zo dve. Toto bol ešte prípad , kedy som v úvodzovkách kolegu stretla aspoň v zákulisí. Často sa nestretnete vôbec. Nedávno som natáčala v projekte, kde účinkuje aj Harvey Keitel, ale donedávna som o tom vôbec netušila. V Crossing lines som mala scény s Goranom Visnjicom, hviezdou seriálu Pohotovosť. Bol veľmi prijemný a milý.
Prečo ste sa rozhodli pre hereckú kariéru? Nesnívali ste ako dieťa o inej profesii?
V detstve som bola orientovaná skôr na šport, nejakú dobu som sa venovala basketbalu. Neskôr, ešte počas základnej školy, ma moja kamarátka vzala do ochotníckeho krúžku Biele divadlo. Zo začiatku som tam chodila viac kvôli nej, než kvôli sebe, ale postupne ma to vtiahlo. Učarovali mi tí ľudia, prostredie, životný štýl, no a, samozrejme, ak sa mi niečo podarilo a dostala som za to potlesk, tak mi viac v tomto veku nechýbalo (úsmev). V oblasti povolania som bola pragmatický typ. Bolo pre mňa dôležité, či ma konkrétna práca uplatnenie. Ale očarenie touto profesiou bolo tak veľké, že sa to pre mňa stalo nepodstatným a podala som si prihlášku na herectvo.
Kariéra herečky prináša so sebou aj popularitu. Ako sa popularita dotkla vášho života?
Na ulici dostávam viac úsmevov, na sociálnych sieťach pekné správy, priania, niekedy chcú len tak zazdieľať niečo, čo ich v seriáli zaujalo. A niekedy napíšu niečo veľmi konkrétne a osobné. Jedna diváčka mi písala ako ju postava Agáty inšpirovala prehodnotiť svoj postoj k vážnejšiemu problému. Dobre mi to padlo. Ale často sa mi stáva aj to, že ma ľudia nevedia zaradiť.
Máte manžela a dve malé dcérky. Ako zvládate prácu ruka v ruke s mamičkovskými povinnosťami?
Vo všetkom razím strednú cestu tak, aby to bolo udržateľné. Aj preto momentálne nakrúcam menej v porovnaní so začiatkami Nemocnice. Sme štyria a chceli sme, aby každý z nás mal niečo, čo ho teší. Ja som si vybrala prácu a som vďačná svojmu manželovi, že do toho šiel so mnou. Bez neho by to nebolo možné.
Pomáha vám v starostlivosti o dcéry váš manžel?
Viac ako slovo pomoc sa mi páči vnímať to tak, že sme v tom spoločne. V domácnosti, aj v starostlivosti o baby si delíme všetko, čo sa dá.
Kto je u vás hlavou rodiny?
Deti (smiech). Teraz naozaj. Obidvaja máme sklony riadiť situácie. Ja ale túto potrebu mimo domácnosti nepociťujem vôbec, zapína sa mi to, asi celkom prirodzene, len v role matky. Zásadné rozhodnutia sú vždy výsledkom našich spoločných debát. Musíme s tým byť obidvaja v pohode. A potom si rozdeľujeme oblasti, ktoré budú kým riadené. Keď nám teda deti dovolia, tak Peťo ich zorganizuje. Je efektívny, analytický a vie dobre manažovať. Mňa zase zaujíma oblasť zdravého životného štýlu, ekológia a psychológia. V tomto smere ich zase manipulujem ja.
Tri ženy verzus jeden muž. Do tretice syn?
To on vám podsunul túto otázku (smiech).
Čo nám o sebe prezradíte z vášho detstva? S čím sa vám spájajú vaše najkrajšie spomienky?
Pochádzam z Bratislavy, ale napriek tomu sme veľa času trávili v prírode a v okolitých lesoch. Mám staršieho brata, ktorý k nám často vodieval svojich kamarátov. Ja som v detstve bola introvertnejšia, ale postupne som si na nich zvykla a vytvorili sme sídliskovú partiu. Neskôr aj s mojimi kamarátkami. Vedeli sme byť vonku naozaj od rána do večera. Nepotrebovali sme výraznejší dozor, len sa občas prísť ohlásiť. Veľa času sme trávili na nejakých športoviskách. S niektorými z nich vznikli putá na rodinnej úrovni a trvajú dodnes.
Vďaka plnému diáru a mnohým povinnostiam vám zrejme ostáva málo času pre seba. Ak sa však pošťastí, po akej aktivite vtedy siahnete? Čomu sa rada venujete?
Deti začínajú mať obdobie, kedy sa už vedia spolu zabávať. Baví ma len tak na ne pozerať. Dala som si záväzok robiť to denne. Znie to banálne, ale uvedomila som si, že pri tej dennej rutine nemám niekedy priestor si ich poriadne užiť. Teda opäť je to aktivita, teda skôr pasivita týkajúca sa detí, ale ja z nej mám naozaj radosť. Môj najistejší čas pre seba je cesta do práce, to využívam rada na počúvanie podcastov. No a taká moja mini meditácia sú domáce beauty procedúry s nejakým ozdravujúcim účinkom. Ale keby som mala napríklad pol dňa voľna, tak by som si určite urobila výlet na bicykli do prírody.
