Deti vás ignorujú? Možno za to môže to, ako narábate s vlastným hlasom

2023-04-16 14:00:00 |

Svetový deň hlasu je práve dnes. Pri tejto príležitosti si poďte prečítať zaujímavosti o tom, ako môže byť v komunikácii s dieťaťom dôležitá nielen podpora, ale aj spôsob, akým sa s ním rozprávate. (Aktualizované 17.4 2023 o 9:25)

Možno ste aj vy niekedy uvažovali nad tým, ako je možné, že vás vaša malá detská ratolesť vôbec nepočúva. Napriek tomu, že sa snažíte jasne ukázať čo chcete, aby dieťatko urobilo, aj tak odmieta poslúchať vaše pripomienky.

Vedeli ste, že za tým, že sa neviete úspešne dohovoriť s dieťatkom bez zbytočnej drámy a plaču, môže byť neefektívna komunikácia ?

Práve to, akým spôsobom sa s s ním rozprávate, môže napovedať ako veľmi na neho tlačíte alebo naopak s akou neistotou k tomu pristupujete. Vo všeobecnosti je známe, že dieťatku je potrebné odkomunikovávať príkazy trochu inak, ako keď sa rozprávate s dospelou osobou. Komunikácia má vyzerať inak, keď je dieťatko veľmi maličké a inak zas v prípade, že už sa nachádza v predškolskom veku či už je z neho teenager.

Skúsenosti mnohých rodičov však ,,hovoria" samé za seba. Určite príde obdobie vzdoru, keď môžete robiť takmer čokoľvek a nevyhnete sa hádkam či problémom. Ak však nechcete dopredu riskovať väčšie a zbytočné ťažkosti, je vhodné dbať napríklad na prevenciu. To znamená, dopredu si načítať informácie o tom, čo vám môže pomôcť k účinnejšej komunikácii. Napríklad to môže byť vaša práca s hlasom pri rozhovore.

Laura Markham, ktorá pôsobí v zahraničí pracovne ako klinická psychologička poznamenala, že kričanie vo všeobecnosti nie je vhodný spôsob ako deti ,,prinútiť", k tomu, aby urobili to, čo chcete vy. Je to jednoducho len spôsob, ako rodič uvoľňuje svoje napätie, že sa cíti podráždený, uvádza parents.com.

Je to rovnaké ako keď sa niekým rozprávate a hádate sa. Máte tendenciu z toho rozhovoru uniknúť, bez ohľadu na to či je to váš blízky človek alebo nie. Tak isto aj dieťa pociťuje, že je mu to nepríjemné a jeho mozog má tendenciu zareagovať tak, že namiesto toho, aby sa sústredil a počúval, čo od neho jeho blízka osoba - napr. rodič vyžaduje, radšej sa akoby stiahne a odmieta počúvať.

„Keď sme nahnevaní a začneme kričať, vidíme sa ako kladivo a všetci okolo nás ako klinec,“ poznamenala Markham, ktorá pôsobí v zahraničí. V tejto súvislosti podotkla, že hnev tiež ovplyvňuje samotných rodičov. Podotkla, že nahnevaní ľudia majú tendenciu vnímať iných ako nepriateľov bez ohľadu na to, o koho ide. Samozrejme,všetko má mať svoje hranice, avšak chcela poukázať na to, že i keď je rodič rozčúlený, nemal by dať dieťaťu pocítiť, že ono môže za jeho problémy, že je na vine alebo prípadne, že ho vníma ako problém či nepriateľa a to je dôvod, prečo sa s dieťaťom rozpráva s krikom.

Spomínaná psychologička Marham podotkola, že kričanie môže mať negatívny vplyv nielen na riešenie samotnej situácie, kedy chcete aby dieťa urobilo to, čo mu prikážete, ale aj na váš celkový vzťah. Neskôr môže mať tendenciu sa vám vzďaľovať, nehovoriť vám o svojich starostiach, mať k vám nedostatok empatie a taktiež nedôveru.