Pripravila si kočík aj postieľku, svoje dieťatko však porodila mŕtve
Zdroj: gettyimages.com
Tejto žene sa prihodila tragická situácia, kedy porodila mŕtve bábätko. Teraz sa snaží pomôcť ľuďom, ktorí si zažili rovnakú alebo podobnú životnú situáciu.
Žena menom Genelle Aldred si prežila situáciu, na ktorú pravdepodobne nezabudne do konca svojho života. Bola totižto v radostnom očakávaní, že sa jej narodí bábätko. Nanešťastie, o neho prišla, uvádza Mirror.co.uk.
Na bábätko sa veľmi tešila a prichystala si potrebné veci. Išlo o kočík, rovnako mala aj pre bábätko pripravenú postieľku a ďalšie záležitosti. Následne prišlo niečo, čo určite nechcela zažiť. Keď bola tehotná, mala vtedy 19 rokov. No napriek tejto tragickej udalosti sa rozhodla, že to nenechá bez povšimnutia. Táto mamička sa na dieťatko rozhodne veľmi tešila, no okolnosti sa vyvinuli tak, že nakoniec sa s ním musela rozlúčiť. O bábätko prišla vtedy, keď v jej tehotenstve nastala situácia, že jej došla placenta. A to aj napriek tomu, že mala okolo seba množstvo zdravotníckeho personálu.
Spomínaná mama pracovala ako novinárka a v tejto oblasti sa jej skutočne darilo. Konkrétne sa venovala spravodajstvu a poznamenala, že „jedným z problémov mŕtvo narodených detí je, že v tejto krajine, pokiaľ ide o rozvinutý svet – nedarí sa nám dobre – sme jednou z najhorších krajín. Nie sú to len čierne ženy, ale aj iné etnické menšiny a ženy z robotníckej triedy, ktoré sú neúmerne zasiahnuté mŕtvo narodenými deťmi. Skoro sa zdá, že čím ďalej je niekto od typického rodinného usporiadania, tým je pravdepodobnejšie, že sa narodí mŕtve dieťa, poznamenala Genelle Aldred.
Zároveň podotkla, že jej pôrod z časového hľadiska trval pridlho. Poznamenala, že v prípade žien, ktoré majú „čiernu“ farbu pleti, ide o údajne dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že ich bábätko príde na svet mŕtve. „Pôrodné asistentky, ktoré sa o mňa starali, mali príležitosť zasiahnuť a urýchliť môj pôrod. Nakoniec sa mi minula placenta a Sade došiel kyslík, bola tam príliš dlho.“ dodala k spomínanej situácii.
Podobná skúsenosť sa prihodila aj jej sestre. Údajne išlo aj o niekoľko rokov neskôr, ako sa to stalo Genelle. Poznamenala, že sa jej sestre zmenil lekár, takže sa domnieva, že skutočne ide aj o personál, ako pristupuje k pacientke. Genelle sa rozhodla, že chce jej príbehom pomôcť aj iným ľuďom, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Aktuálne pôsobí ako veľvyslankyňa jednej charitatívnej organizácie, jej účel spočíva v pomoci ľuďom, ktorí prišli o bábätko. Rovnako sa organizácia sústreďuje aj na pomoc dieťatkám, ktoré bojujú o život. Genelle kládla dôraz na to, že si myslí, že je naozaj podstatné, aby nemocničný personál bol k dispozícii mamičkám, ktoré to skutočne v danej chvíli potrebujú. Týmto spôsobom najmä zanecháva odkaz pôrodným asistentkám/asistentom.
Genelle taktiež prezradila, že vôbec nie je stotožnená s prístupom, ktorý zažila v nemocnici, kde robila. Podotkla, že mala obavu sa vôbec ozvať, pretože sa domnievala, že jej pôrod nedopadne dobre. Poznamenala, že keď to urobila, od kompetentných ľudí sa jej dostalo informácie, že je normálne, že sa obáva ale údajne to zažíva mnoho mám, takže je to „v poriadku.“ „Je to len spôsob, ako ťa umlčať a poslať preč, a nakoniec, keď sa toto všetko stane a pošlú ťa domov, si to ty, kto dostane hrozný výsledok, ktorého sa bojíš,“ vyjadrila sa Genelle ohľadom toho, čo sa jej stalo.
Genelle prišla o svoje dieťatko, o svoju dcérku menom-Rose, ešte v roku 2002. No stále to má na jej život negatívny vplyv a snaží sa s tým vyrovnať sa. Pociťuje strach z toho, žeby sa podobná situácia mohla zopakovať a znovu by mohla prísť o dieťa Zároveň priznáva, že bolo pre ňu skutočne ťažké sa s tou situáciou popasovať. Mala nakúpené vecičky pre bábätko, avšak niektoré už doma nemá, iné si stále nechala. Napriek tomu, že ubehol už dlhý čas, kedy o bábätko prišla.
Rozhodla sa, že sa o to, čo sa jej prihodilo podelí aj s ďalšími ľuďmi. Svoju skúsenosť preto rozvinula na blogu.Ohľadom toho, že porodila mŕtve dieťatko. Chcela takto pomôcť aj iným, ak sa im tiež niečo takéto stalo, aby sa dokázali s tým ľahšie popasovať. Poznamenala, že sa jej ozvalo mnoho ľudí a údajne viacero z nich, sa o tomto s inými najprv ani nechceli baviť. A snažili sa s touto situáciou vysporiadať po svojom.
Podotkla, že si myslí, že je podstatné hovoriť so zdravotníckym personálom o tom, ak majú mamičky určité obavy z toho, že pôrod nemusí prebehnúť správne. Napriek tomu, že si zažila nejednoduchú životnú situáciu, je za to, aby sa mamičky nebáli prehovoriť, ak sa im niečo nepozdáva. Veď ide o zdravie bábätka, možno aj v niektorých prípadoch o zdravie samotnej rodičky.
