Keď ma dieťa neposlúcha, môže byť chyba vo mne?

2022-10-20 19:00:00 |

Ako na dieťa, s ktorým si neviete poradiť? Možno vám pomôžu rady od tejto odbornej koučky. Pozrite sa, čo k tejto problematike prezradila.

Mnohých rodičov dieťa „neposlúcha“, a tak skúšajú čokoľvek, len aby poslúchlo. Možno ale neskúšajú práve to, čo by zabralo. Aby boli pre svoje dieťa autoritou, aby ich slovo malo váhu, aby ich dieťa možno viac počúvalo, než poslúchalo.

„Dieťa ´neposlúcha´ väčšinou preto, že ho rodičia príliš obmedzujú, alebo preto, že si dostatočne neberú svoj priestor, nie sú dostatočne rodičmi,“ hovorí odborná koučka Soňa Faková.

Spomínaná koučka zároveň dodáva, že „ak dieťa obmedzujeme príliš, tak je vlastne v poriadku, že nás neposlúchne a urobí si veci po svojom, vrátane dôsledkov, ktoré z toho plynú. Druhý variant je presne opačný – chýba naša zodpovednosť. Dieťa nás neposlúchne, lebo mu veci nehovoríme ako rodič. Správame sa napríklad ako kamarát, ktorý ho prosí, aby spolupracoval. Alebo ako starší súrodenec, ktorý ho má na starosti a nechce, aby mu robilo hanbu.“

„Ak ale niečo hovoríme jasne, z pozície rodiča, ktorý má v tej chvíli zodpovednosť a vie, prečo to hovorí, dieťa poslúchne a zvyčajne sa to nesnaží veľmi spochybňovať. Ak ale v našom postoji niečo nesedí, dieťa to vycíti a neposlúchne. Tento postoj chýbajúceho rodiča, kedy vlastne sami nevieme, či to, čo od dieťaťa chceme, je správne, stojí podľa mňa za väčšinou situácií, kedy sa rodičia sťažujú, že ich dieťa neposlúcha.

Problém ale tiež vzniká, keď má každý z rodičov iný postoj. A dieťa to potom využíva vo vlastný prospech. Ak sú prístupy rodičov veľmi rozdielne, nemusí sa ich podariť zladiť. V tom prípade by sa ani jeden z rodičov nemal svojho prístupu vzdávať, ale mal by deťom umožniť zažiť oba. Potom si môžu prípadne vybrať...

Ak teda chceme, aby nás dieťa bralo vážne a ´poslúchlo´, je potrebné sa opierať o vlastnú skúsenosť. Na jej základe si totiž ideálne robíme názor na to, čo dieťaťu dovolíme a čo nie, na čom budeme trvať a nad čím mávneme rukou. Do akej miery považujeme za dôležité jeho vzdelanie, samostatnosť, v čom ho podporíme, v čom nie. Je úplne v poriadku, že na niektorých veciach budeme trvať, ak nám naša skúsenosť hovorí, že sú pre život dôležité.

Ak budeme hľadať nejaké objektívne pravidlo, nenájdeme ho. Každý, koho sa spýtame, bude mať na výchovu iný názor, tak nám aj tak nezostane nič iné, než sa spoľahnúť na ten svoj. Mnohí rodičia ale túto oporu vo vlastných skúsenostiach a názoroch nevidia a potom sú neistí, nejasní a prídu k záveru, že majú neposlušné deti,“ tvrdí odborná koučka Faková.