Pediatrička odkazuje: Týchto 6 vecí môže deti polepšiť
Zdroj: gettyimages.com
Chcete, aby deti konečne robili to, čo poviete? Niekedy to môže byť skutočne náročné. Tu je 6 trikov od odborníčky.
Pozrite sa na rady odborníkov, ktorí poznajú niekoľko nápomocných „trikov“. Viete, ako docieliť, aby dieťatko bolo pokynom prístupnejšie? tu je niekoľko rád, uvádza Parents.com.
Krok č. 1 – Získajte si jeho plnú pozornosť
Deti vedia behom chvíľky narobiť neplechu, o ktorej sa vám možno ani nesnívalo. Nezáleží na tom, či sa hrajú, alebo sa rozhodli, že idú povláčiť kúsky toaletného papiera po celom dome. Chcete, aby vás počúvali a splnili to, čo ste im prikázali? Musíte si teda najprv získať ich pozornosť. Uistite sa, že vás vnímajú, že máte ich pozornosť. Následne, začnite hovoriť, čo chcete, aby dieťa urobilo.
Niektorí rodičia robia častú chybu. Prikazujú skôr. Kričia, sú nahnevaní a sklamaní, že ich dieťa neposlúcha a ignoruje. Možno, každý deň „zápasíte“ s tým, aby si urobilo domáce úlohy. Alebo je táto oblasť u vás doma v poriadku? Tak zrejme možno bojujete s iným problémom. Musíte mu pravidelne opakovať, aby si nezabudlo vyčistiť zúbky? Neustále, dokola. Pravdepodobne by to aj urobilo, len sa hrá alebo robí niečo iné. Takže, si vôbec neuvedomilo, že od neho niečo chcete. Kľudne začnite tým, že sa mu pozriete do očí. Uprel na vás zrak? Už je čas mu pokyn povedať. Údajne to môže fungovať aj vtedy, keď ho neviete donútiť ísť spať.
Prvý kľúč, teda spočíva v nadviazaní očného kontaktu. Presvedčte sa, že vás dieťatko dostatočne vníma. Potom, mu dajte pokyn.
gettyimages.com
Krok č. 2 – Rozosmejte ho
Predstavte si, aké je občas náročné prinútiť sa robiť veci, ktoré nechcete. Potešilo by vás, keby vás niekto rozosmial? Pravdepodobne sa budete cítiť lepšie, šťastnejšie. A práve v tomto momente, by vás niekto skôr presvedčil urobiť to, o čo vás požiadal. Tak je to aj s detičkami. Karen Carson v súčasnosti pôsobí ako lekárka pre deti. Toto povolanie vykonáva v zahraničí. Konkrétne v exotickom Novom Mexiku. S bábätkami sa v ambulancii stretáva skutočne často. Keď im chce urobiť preventívnu prehliadku nie je to vždy jednoduché.
Náročné to môže byť aj pri samotnom vyšetrení, kedy sú detičky neposedné. „Hovorím deťom, že vidím Elmu, Dory alebo Spider-Mana v ich uchu. Pokračujem s opicami v ústach a slonmi v bruchu. Keď sa ponáhľam, moji pacienti sa často hnevajú, ak niečo nevidím!,” poznamenala lekárka Carson. Nezáleží na tom, či ide o sedemročné dieťa a chcete, aby si konečne išlo upratať izbu. Alebo či má vaše dieťatko len jeden rôčik a chcete, aby prestalo plačkať.
Skúste ho najprv rozosmiať. Vtip, hľadanie hrdinov za rohom či len šteklenie. Druhým kľúčom je teda, vyčariť úsmev na jeho tváričke.
Krok č. 3 – Rozkážte
Spomínaná pediatrička si pripomenula školské časy, keď študovala na lekárskej fakulte. Pamätá si, ako chcela predškolákov donútiť, aby vyliezli na vyšetrovací lekársky stôl. Jej prístup ju ale veľmi rýchlo prešiel. Behom chvíle si uvedomila, že s deťmi sa jednoducho nemožno rozprávať tak ako s dospelými. Iste. Neznamená to, že teraz budete po nich kričať a byť k nim hrubý. Myslí sa tým, že je treba nájsť iný spôsob ako s nimi komunikovať tak, aby to „padlo na úrodnú pôdu.“ Zistila, že oveľa lepšie výsledky mala vtedy, keď sa ich nepýtala a rovno zavelila. „Urob toto! Otvor ústa. Otoč sa ku mne,“ podotkla doktorka.
Poznamenala, že výsledky o ktorých hovorí dokázala aj jedna štúdia. Zodpovední pracovníci sa venovali deťom vo veku od troch do sedem rokov. Prišlo sa na to, že otázky veľmi nefungujú. Skôr je vhodné naformulovať jasný príkaz. Môžeš si ísť upratať izbu? (zmeňte na) - Uprac si izbu.
gettyimages.com
Čo ak k tomu, že sa dieťaťu ešte nechce, poviete pár uštipačných poznámok? Ak ste to povedali dieťatku, ktoré má menej ako desať rokov, nebude to zrejme fungovať. Podľa jedného výskumu, deti ktoré sú mladšie, ako je tento vek, nevedia reagovať na iróniu a sarkazmus. Lebo ich jednoducho ešte nevedia v tomto ich veku pochopiť.
Skúste byť aj dobrým pozorovateľom. Stačí, keď si všimnete, ako sa rozpráva s niekým iným. Aké slová používa, keď vás o niečo žiada? Všímajte si intonáciu, slová, výraz tváre. Následne to použite aj vy, keď budete nabudúce od detí niečo chcieť. Stále protestujú a nechcú vás poslúchať? Je načase pridať ďalšiu taktiku. Sústrediť sa na to, ako sa k nim prihovárate. Možno, že používate priveľmi odborné slová, hovoríte v dlhých vetách, ktorým ťažko rozumejú. Skráťte ich a povedzte to jednoduchšie.
Krok č. 4 – Trpezlivosť
Niekoľko štúdií poukázalo na to, že nemusí byť problém taký, že by deti boli lenivé. Jednoducho, im len niektorí rodičia nedávajú dostatok času na to, aby splnili to, čo od nich chcú. A nielen to. Dieťa potrebuje čas na to, aby k samotnej úlohe vôbec pristúpilo. Pomalšie tempo prístupu k deťom sa osvedčilo aj detskej sestre, ktorá sa volá Kristina Robert. Táto sestrička pracuje v nemocnici v zahraničí s názvom Johns Hopkins Hospital, ktorá sa nachádza v Baltimore.
S detičkami má zaiste dostatok praxe a pri jej práci je podstatné, aby vedela, ako s nimi pracovať. Cestou najmenšieho odporu. „Ak sa dieťa vzpiera, podávam mu kvapku po kvapke. Dieťa nemôže vypľuť len jednu kvapku. Navyše je efektívnejšie byť pomalý a úspešný, ako začať odznova, keď pacient odmietne celú dávku. Pokiaľ ide o mňa, nikdy sa priamo neponáram a nepočúvam tlkot srdca ustrašeného batoľaťa, ani neskúmam jeho zranené koleno,“ poznamenala sestrička K. Robert. Zdá sa, že aj dospelí ľudia musia voliť rafinovanejší prístup. Aby s detičkami vedeli jednoduchšie spolupracovať.
„Začnem tým, že použijem svoj stetoskop na chodidle a prepracujem sa, až k hrudi, alebo najprv skontrolujem dobré koleno. Rovnako ako každý z nás, aj deti chcú vedieť, čo môžu očakávať, takže ak sa vaše dieťa vyhýba kefe na vlasy, môžete začať tým, že ju jemne použijete na jej paži alebo brušku,“ dodala sestrička Robert. Nezabúdajte na to, že väčšina detí je hravá. Milujú to. Táto sestrička napríklad s nimi hrá hru aj v ambulancii. „Prinútiť moje deti chodiť z výťahu do zubárskej ordinácie trvalo celú večnosť, ale teraz hráme „Červené svetlo, zelené svetlo“, hru, ktorá mi dáva úplnú kontrolu nad ich tempom,“ dodala.
gettyimages.com
Krok č. 5 – Možnosť výberu
Neexistuje iná cesta, iný spôsob, len tento. Musíš urobiť len toto, lebo inak sa nedá. Zamyslite sa, akoby ste sa cítili, keby viete, že si nemôžete zvoliť inú možnosť? Pediatrička menom Kathleen Romero vie, že je dôležité, aby deti cítili, že nie sú k niečomu dotlačené. Jednoducho, že stále je to v niektorých situáciách ich voľba. Samozrejme, iné je to v prípade, keď skutočne ich chcete naučiť zodpovednosti. Aby mali určité návyky. Tento prípad platí pri niektorých situáciách. Kedy im môžete dať na výber. „Poviem: Chceš ísť k autu, alebo chceš, aby som ťa odviezol?‘ Možnosti fungujú skvele, pokiaľ obe možnosti končia tým, čo chcete, aby vaše dieťa robilo,“ povedala spomínaná pediatrička Kathleen. Tento spôsob vyskúšala na svojom synčekovi, ktorý má rok a pol. Údajne to funguje.
Čo robiť v prípade, že dieťa chcete jasne naučiť, že nemá niečo robiť? Ukážte mu svoju reakciu. Teda, čo sa stane, ak zákaz poruší. Nestačí povedať, že sa len nemá chytať rozpálenej panvice. Povedzte mu napríklad, nech sa jej nedotýka, lebo sa môže popáliť. A môže to potom, au, au au, bolieť. Na základe vášho prístupu môže byť dieťa úspešnejšie aj v budúcnosti. Pri tom, ako sa napríklad bude chcieť presadiť v práci. Dajte mu priestor, aby mohol povedať, prečo by ste ho mali pustiť von s jeho kamarátmi. Keď o takomto čase, ste spolu celá rodina pri nedeľnom obede. Nech sa porozhliada po vhodných argumentoch. Vyjednávacie schopnosti sa mu neskôr môžu naozaj zísť.
Krok č. 6 – Pochváľte ho
Komu by nepadla vhod dobrá pochvala? Hneď sa potom človek lepšie cíti. Detičky to nemajú inak. Aj oni sa radi cítia milované a oceňované. Ak si všimnete, že urobí niečo dobre, nenechajte to len tak. Povedzte mu, aké je šikovné. A keď sa mu niečo nepodarilo? Ak to neurobil úmyselne, zákerne, skôr s dobrým zámerom, tiež ho pochváľte. Pravdepodobne bude chcieť urobiť viac dobrých skutkov. A bude ochotnejšie pristúpiť na vaše požiadavky.
