Päť dôvodov, prečo vás dieťa neposlúcha
Zdroj: gettyimages.com
Bývate frustrovaní z toho, že dieťa vás vôbec nepočúva, papuľuje a robí si po svojom? Pravdepodobne robíte týchto 5 chýb alebo aspoň niektoré z nich.
Deti by mali rodičov rešpektovať. Realita je však často iná a rodičia sa pýtajú, kde urobili chybu. Veď každý sa snaží vychovávať dieťa čo najlepšie. Psychológovia vidia problém skôr v nich ako v deťoch. Kde robíme podľa odborníkov chyby?
1. Dávame deťom príliš veľa šancí
Mnohí rodičia, ak od dieťaťa niečo žiadajú a ono ich nepočúvne, počítajú napríklad do 3. V skutočnosti by sme však mali očakávať poslušnosť na prvýkrát. Jasne, deti sú večne v pohybe a niekedy je potrebné dať im čas, ak však rodič vždy počíta, dieťa tým učí, že má najmenej tri šance, kým sa rozhodne niečo urobiť. To nie je správa, ktorú chcete odoslať. Správny postup je ten, že dáte pokyn a v prípade, že dieťa nepočúvne, mal byť prísť následok. Vždy. Nepotrvá dlho, než pochopí, že to, čo hovoríte, myslíte vážne.
2. Dávame mätúce, konfliktné alebo pokrytecké príkazy
Keď chcete dieťaťu prikázať, aby niečo urobilo, zastavte a popremýšľajte najskôr vy. Uistite sa, že vaše slová majú zmysel a neodporujú si. Keď napríklad poviete: „Zavri ústa a jedz,“ tak je to nelogický príkaz, ktorý nie je možné vykonať.
Kontraproduktívne sú aj pokrytecké príkazy. Ak chceme, aby sa dieťa nesprávalo určitým spôsobom, v prvom rade by sme sa tak nemali správať my. Deti našim slovám veria iba vtedy, ak skutočne robíme to, čo hovoríme.
3. Neberieme ohľad na vývojové schopnosti dieťaťa
Majte na mysli to, že malé dieťa dokáže sledovať len jeden príkaz! Ak trojročnej ratolesti poviete, aby si dala pohár čaju, potom si vyčistila zuby, obliekla sa do pyžama a išla do postele, čaká vás sklamanie. Neurobí to, lebo jednoducho si ešte nedokáže zapamätať toľko pokynov.
Viac príkazov zvládne pochopiť a vykonať dieťa vo veku okolo 4-5 rokov, ale netreba to preháňať. Skúste to s dvomi pokynmi a keď zaregistrujete, že ich dokáže samostatne splniť, pridajte po určitom čase tretí, o nejaký čas štvrtý a podobne. Niekedy sa však môže stať, že aj 10-ročné dieťa bude zápasiť s úlohami, ktoré bežne dávajú rodičia už 5 až 6-ročným deťom. Nezabúdajte, treba ísť na to pomaly a úlohy pridávať postupne.
4. Nemáme u dieťaťa autoritu
Deti sa približne od veku 6 rokov dostávajú do fázy, v ktorej začínajú ľudí a ich správanie posudzovať. Znamená to, že ako rodičia by sme mali prísť s niečím lepším ako je „pretože som to povedal/a“. Tým svoju autoritu nezvýšite. Namiesto príkazov a zákazov je potrebné s deťmi v tomto veku viac komunikovať – vysvetľovať veci, zaujímať sa o ich život, pýtať sa...
Čím častejšie budete konflikty s deťmi riešiť krikom a fyzickými trestami, tým viac budete svoju rodičovskú autoritu u detí strácať. Namiesto prirodzeného rešpektu nastúpi strach.
5. Nechce sa nám obťažovať
Ruku na srdce. Ktorý z rodičov nikdy dieťaťu nepovedal, že teraz nemá čas a bude sa mu venovať neskôr? Ak to urobíte raz za čas, je to v poriadku, dieťa sa musí učiť aj samostatnosti a musí vedieť, že celý svet sa netočí len okolo neho, nemalo by to však byť pravidlom. Dôležité je aj to, prečo na dieťa nemáte práve čas. Buďte dieťaťu príkladom a ukážte mu, že je pre vás dôležitejšie ako televízor, počítačové hry či sociálne siete. Naopak, ak riešite vážne úlohy, vysvetlite mu, že musí byť trpezlivé. Ani to by však nemalo byť pravidlom. Tak, ako sa my správame k dieťaťu, bude sa ono správať k nám a k okoliu. Chybu by sme preto nemali hľadať u ratolestí, ale najmä u seba.
