Príbeh mamy chlapca, ktorý sa narodil so zriedkavou deformáciou tváre
Keď jej lekári oznámili, že jedno z dvojčiat nie je celkom v poriadku, obviňovala sa, že za to môže ona. Až neskôr uverila tomu, že to nemohla nijako ovplyvniť.
Namiesto toho, aby bol pôrod chlapcov, ktorých nosila pod srdcom, najšťastnejším dňom v jej živote, zmenil sa na nočnú moru. Kým Oliver bol úplne zdravý, jeho brat Harry sa narodil bez očnej jamky, nosnej dierky, ľavého ucha a s nedostatočne vyvinutou čeľusťou.
Charlie Beswick zo severného Staffordshire rozpráva, ako v 32. týždni musela podstúpiť núdzový cisársky rez. Jedno z dvojčiat začalo mať totiž v brušku problémy a bez urýchlenej operácie mu hrozila smrť. Nikto však netušil dôvod. O štyri hodiny neskôr sa ho Charlie dozvedela a zrútil sa jej svet. Harrymu, ktorý má dnes 17 rokov, diagnostikovali Goldenharov syndróm. Zložitý stav, zvyčajne brzdí vývoj očí, uší a chrbtice. Lekári ju varovali, že môže mať poškodený mozog a nikdy nebude chodiť.
"Mala som z toho šok, bolo to strašné. Pôrod mojich chlapcov bol najťažší m dňom v mojom živote a jeden z najtraumatickejších. Tak zúfalo som hľadala dôvod a odpoveď - a vtedy som sa obrátila sama proti sebe. Neuveriteľne som sa nenávidela. Viem, že aj mnohí iní rodičia nesú takýto smútok a bremeno a nemá im kto pomôcť. Prijala som zodpovednosť za niečo, čo nikdy nebola moja chyba," povedala Charlie pre Mirror.
Dvojčatá zostali v špeciálnej starostlivosti päť týždňov, kým Charlie po siedmich dňoch prepustili. Začala si odsávať mlieko „ako maniak“ v snahe urobiť niečo pre svojich chlapcov. Vtedajší partner ju obviňoval z ich zdravotných problémov a ona bola presvedčená o tom, že je strašná mama. „Bol to obrovský boj so sebou samou, vnímala som to ako iba moje zlyhanie, až kým som si neuvedomila, aké nádherné moje deti v skutočnosti sú."
Pozitívnou správou v sérii Harryho vyšetrení bolo to, že bude chodiť. No pocit viny a smútku, ktorý Charlie v sebe prechovávala, sa nakoniec podpísal na jej manželstve a s mužom sa rozviedli. Dokonca sa musela vzdať svojej učiteľskej práce a stala sa opatrovateľkou na plný úväzok. Postupne upadla do ťažkej depresie. Jej znepokojená matka sa už nemohla na to pozerať a v roku 2010 ju presvedčila, aby navštívila psychológa, ktorý jej predpísal antidepresíva. Tento krok považuje Charlie za zlomový bod, keď si uvedomila, že nemá dôvod cítiť vinu za Harryho stav.
Odpustila si, aj keď v skutočnosti nemala čo a stala sa z nej životná koučka, ktorá pomáha ľuďom s podobnými osudmi. Harry jej robí radosť tým, ako napreduje a verí, že aj keď nežije úplne tak, ako jeho rovesníci, je to šťastné dieťa. S bratom-dvojčaťom Oliverom majú výborný vzťah a Charlie už jeho diagnózu neberie tak tragicky ako na začiatku. Je presvedčená o tom, že jeho narodenie malo určite pre všetkých zmysel a aj vďaka nemu sa učia mnohým veciam.
