Spoločný účet po svadbe: Áno alebo nie?
Zdroj: gettyimages.com
S priateľom sme spolu už dva roky, každý má svoj účet a na domácnosť prispievame na polovicu. Plánujeme svadbu a rozmýšľam, či nie je vhodné po nej čo najskôr si založiť spoločný účet.
Mohli by sme z neho vyberať obaja podľa potrieb, myslím najmä na to, keď sa nám narodí dieťa, keď ja už nebudem toľko zarábať. Staršia sestra tak neurobila a manžel jej "prideľuje" každý mesiac zo svojho príjmu po narodení syna (dnes má už dva a pol roka) stále rovnakú sumu – 300 eur na domácnosť a potreby dieťaťa. Sestra sa s ním nedokáže dohodnúť na tom, aby túto sumu zvýšil, hoci si to zo svojho platu môže dovoliť. Bojím sa, aby sa mi nestalo niečo podobné.
„Predovšetkým sa o tom porozprávajte so svojím priateľom ešte pred svadbou,“ hovorí psychologička Katarína Szabados.
„Dohodnite sa, koľko peňazí budete potrebovať na chod domácnosti, v ktorej už bude dieťa. Myslím, že to dokážete odhadnúť, keďže už spolu žijete. A ujasnite si tiež, že nebudete môcť do tohto fondu prispievať rovnakou mierou, ako to bolo doteraz.
Vyhnete sa tak problému, aký má dnes vaša sestra. V tej fáze, v akej sa nachádza, sa s manželom už ťažko dohodne. To by musela urobiť poriadny cirkus! Vždy to je vo vzťahu tak, že jeden niečo robí, napríklad prideľuje peniaze, ale ten druhý na to pristupuje, jednoducho to toleruje, žije v tom. Už som mala na konzultácii mnoho takýchto žien. Ja som si predtým myslela, aké to chudery majú ťažké, ale on sa vždy našiel nejaký dôvod, prečo v tom zotrvávali. ´Keď ja tak nemám rada konflikty´. ´Ja nechcem robiť zbytočné dusno, chcem mať pokoj´. ´On sa vždy naštve a nie je s ním reč, tak ho nechcem zbytočne provokovať´ a mnoho ďalších podobných dôvodov. Žena potom dá prednosť tomu, že si nechá dávať peniaze na prídel, než by siahla po nejakom nepopulárnom riešení. A extrémom tohto nepopulárneho riešenia môže byť aj rozchod – s postojom, že: ´jednoducho nepristúpim na to byť vydržovanou ženou na prídel, a než toto, tak radšej budem bez partnera´.
No a paradoxne to funguje tak, že keď žena má v sebe skutočne jasno, že takto s ňou ten druhý zaobchádzať nebude, on to vycíti a svoj postoj zmení. Ale keď vie, že ona síce frfle, sem tam má nejaké reči, ale nejakou väčšou zmenou to nezaváňa, tak on nemá dôvod s tým niečo urobiť a nechá to tak, ako to je.
Vy sa ale do takéhoto extrému vôbec nemusíte dostať, keď sa o všetkom porozprávate vopred a nájdete riešenie, s ktorým budete obaja spokojní.“
