Takýto vplyv má ochutnávanie snehu na ľudské zdravie
Zdroj: gettyimages.com
So snehovou nádielkou, akú nám Perinbaba nadelila v týchto dňoch, sa nestretávame pravidelne. Niet divu, že deti majú potrebuje otestovať, ako vlastne sneh chutí.
Určite si aj vy z detstva pamätáte ochutnávanie snehu či lízanie cencúľov. To už akosi k pravej zime so snehovou perinou a mrazivými dňami patrí. Sneh neodmysliteľne patrí k prvým „divokým“ jedlám malých detí podobne ako piesok či hlina. A keďže si ho nemôžu dopriať len tak hocikedy, väčšina malých ľudí má potrebu skúšať jeho chuť a textúru na jazyku znova a znova.
Je však táto čarovná sezónna špecialita bezpečná alebo ide o riskovanie so zdravím? Rovnako ako pri mnohých nie úplne typických ľudských jedlách to môže byť tak trochu oboje.
Čo vlastne taký sneh obsahuje, opísal profesor chémie Jeff S. Gaffney z University of Arkansas v Little Rocku pre web npr.org. „Predovšetkým je to voda, ale aj rôzne ďalšie ingredencie v závislosti od toho, odkiaľ pochádza - sírany, dusičnany, formaldehyd alebo ortuť,“ vymenúva.
Ako sneh padá, vločky so svojou zložitou mriežkou vytvárajú akúsi sieť na zachytávanie znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť v atmosfére. Najbežnejší je čierny uhlík alebo sadze, ktoré uvoľňujú uhoľné zariadenia a pece na drevo. To je dôvod, prečo John Pomeroy, výskumník, ktorý študuje vodné zdroje a klimatické zmeny na univerzite v Saskatchewane, navrhuje vybrať si na ochutnávanie až „neskorší“ sneh. Ako vysvetlil, sneh totiž pôsobí ako druh atmosférickej „kefy na drhnutie“ a čím dlhšie padá, tm sú nižšie úrovne znečistenia ovzdušia, a teda aj snehu. Ale aj keď sa dieťa alebo aj vy pustíte do snehovej ochutnávky hneď po padnutí prvých vločiek, nič strašné by sa stať nemalo, lebo kontaminanty v snehu sú „všetky na úrovniach hlboko pod toxickými“.
Podľa profesora environmentálnej a toxickej ekológie na Oregonskej štátnej univerzite Staciho Simonicha sa na niektorých miestach môžu v snehu dokonca objaviť pesticídy. Ako ale dodáva, aj keď nejaké objavili, ich úrovne boli 100-krát nižšie, ako sa považuje za bezpečné pre pitnú vodu. Keď deti zjedia za hrsť snehu, je to vlastne malá jednorazová dávka a nepredstavuje pre zdravie žiadne riziko. Nie je bežné, aby sa ním začalo nekontrolovateľne napchávať, takže podľa Simonicha obavy nie sú na mieste a pokojne môžete dieťaťu dovoliť užiť si radosť z ochutnania snehovej nádielky.
„Ale ak je vietor, dávajte si pozor,“ hovorí atmosferická vedkyňa z Washingtonskej univerzity Sarah Doherty. Nedávno zistila, že najmä na veľkých otvorených priestranstvách v blízkosti prašných ciest sa môže miešať sneh s nafúkaným prachom a špinou. „To, či je sneh nebezpečný na konzumáciu, závisí výlučne od toho, čo sa nachádza v okolitej pôde,“ dodáva Doherty.
Samozrejme, treba sa vyhýbať žltému snehu, ktorého farba viac ako jasne signalizuje, že si ju vybral za toaletu nejaký štvornohý chlpatý priateľ. A „nikdy nejedzte sneh, ktorý bol rozoraný,“ radí Mark Williams z Inštitútu arktického a alpského výskumu na University of Colorado. Ten totiž pravdepodobne obsahuje piesok a chemikálie, ako je chlorid horečnatý. „Toto všetko sa začlení do rozoraného snehu a to je pre človeka zlé,“ upozornil.
Aj keď odborníci pripúšťajú, že v snehu sa nachádzajú znečisťujúce látky, ako sú sírany, ortuť či DDT, ide o také nízke hladiny, že pokojne by si ho dali a dokonca by si ho aj vychutnali. „Medzi snežnými chemikmi je dobre známe, že napríklad taký čerstvý arktický sneh sa veľmi dobre hodí k 15-ročnej whisky," vtipkuje Pomeroy. Dá sa teda povedať, že ohutnávanie snehu deťmi by sa na ich zdraví nijao odraziť nemalo.
Samozrejme, nie všetci sú takí optimisti. „Ako matka, ktorá je fyzikálnou chemičkou v atmosfére, rozhodne neodporúčam svojim malým deťom jesť sneh v mestských oblastiach vo všeobecnosti,“ povedala nedávno pre Huffington Post, Parisa Ariya z kanadskej McGill University. Bola vedúcou výskumníčkou štúdie z roku 2016, ktorá zistila, že padajúci sneh môže absorbovať chemikálie z benzínových výfukových plynov vo vzduchu, ako je toluén, xylény a benzén, známy karcinogén.
Výskumníci sa vo všeobecnosti menej zaujímajú o to, čo je v snehu, ako o to, že klimatické zmeny môžu spôsobiť, že tento sneh rýchlo mizne. Preto radia, užiť si ho, kým sa dá, lebo nasledujúce generácie už možno sneh uvidia len vo vysielaní pre pamätníkov.
