ROZHOVOR: Zdravá výživa u detí – čo to znamená?

ROZHOVOR: Zdravá výživa u05.02.2018 |

Zdravá a vyvážená strava má významný vplyv na správny vývoj dieťaťa. V záujme každého rodiča teda je, aby strava jeho detí obsahovala všetky výživné látky.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča rozmanitú stravu, piť veľa vody a vyhýbať sa konzumácii príliš tučných a spracovaných potravín. Každodenná strava dieťaťa by mala obsahovať bielkoviny, obilniny, zeleninu, ovocie, chudé mäso a ryby. Vedci stále častejšie hovoria o doplnkoch výživy vo forme probiotík. Ako probiotiká pomáhajú? Opýtali sme sa profesorky Hanny Szajewskej z Varšavskej lekárskej univerzity.

Čo sú probiotiká?

Termín probiotiká označuje mikroorganizmy, ktoré pri vhodnom dávkovaní majú priaznivé účinky na zdravie. Mikroorganizmy s probiotickým účinkom zahrňujú predovšetkým baktérie mliečneho kysnutia rodu Lactobacillus (napr. L. rhamnosus GG) a Bifidobacterium (napr. B. lactis Bb12). K ďalším mikroorganizmom tradične klasifikovaným ako probiotické patria kvasinky Saccharomyces boulardii.

Prečo sa zaujímame o probiotiká?

Mikroorganizmy s probiotickými vlastnosťami sú známe už tisícročia. Súčasný záujem o ne je spojený s rýchlym rozvojom poznatkov a vplyvom probiotík na naše zdravie.

Čo je mikrobiota?

Tento termín popisuje všetky mikroorganizmy žijúce v ľudskom  tele (najmä v tráviacom trakte) a ich gény. Odhaduje sa, že zloženie mikrobioty zahŕňa približne 1000 druhov baktérií, ale iba okolo 150–170 je v danom ľudskom tele dominantných. Počet génov mikroorganizmov je približne 3 milióny, čo je 150 krát viac než je počet ľudských génov. Mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v tráviacom trakte nie sú iba “pasívnymi cestujúcimi”. Plnia funkcie, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú zdravie a choroby. Poruchy v zložení a funkcii mikroorganizmov nazývame disbióza.

Aké sú následky disbiózy?

Poruchy v zložení a funkcii mikroorganizmov hrajú kľúčovú úlohu pri vývoji mnohých ochorení, zahrňujúcich okrem iného hnačku ako dôsledok užívania antibiotík, rovnako ako aj alergické ochorenia, diabetes, obezitu, syndróm dráždivého čreva a zápalové ochorenia čriev. Zdá sa, že disbióza hrá tiež významnú úlohu  pri ochoreniach ako sú poruchy autistického spektra, depresie, schizofrénia a neurodegeneratívne ochorenia. Avšak všetky prípady sa odvolávajú iba na súvislosti a nie na dokázaný vzťah medzi príčinou a dôsledkom.

Prečo je tak dôležité užívať probiotiká?

Uvedomujeme si, že mikrobiota hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravia a jej nevyváženosť môže zapríčiniť rôzne ochorenia. Preto je, okrem iného, veľmi populárne mikrobiotu modifikovať užívaním probiotík.


Takto vybudujete imunitu školáka


Ako probiotiká fungujú?

Pravdepodobné mechanizmy pôsobenia probiotík sú predmetom mnohých štúdií a diskusií. Neexistuje jediný všeobecný spôsob pôsobenia probiotík, aj keď mnohé typy probiotík fungujú podobne. To zahŕňa:

  • ochranu pred kolonizáciou škodlivými baktériami;
  • produkciu mastných kyselín s krátkym reťazcom;
  • vplyv na priechodnosť čriev, stabilizácia/normalizácia mikrobioty;
  • vplyv na zlepšenie obnovy enterocytov (buniek črevnej sliznice);
  • „súperenie“ s patogénmi a stabilizácia črevnej bariéry.

Sú všetky kmene, napr. Lactobacillus, probiotikami?

Podľa definície je daný kmeň probiotický, ak obsahuje živé mikroorganizmy a pri podávaní v dostatočnom množstve má priaznivý zdravotný účinok (čo musí byť zdokumentované výsledkami spoľahlivých testov). Daný kmeň nemôže byť považovaný za probiotický, ak obsahuje neživé mikroorganizmy alebo ich priaznivý účinok nebol dokázaný. Stručne povedané, fakt že ide o Lactobacillus neznamená, že je aj probiotický.

Majú všetky kmene, napr. Lactobacillus, rovnaké vlastnosti?

Vlastnosti probiotík závisia do veľkej miery od kmeňa. Každý kmeň si vyžaduje samostatné testy, aby sa stanovili jeho probiotické vlastnosti a účinnosť v konkrétnej klinickej situácii. Výsledky testov vykonaných so špecifickým probiotickým kmeňom sa nemôžu použiť ako dôkaz účinnosti iných netestovaných kmeňov.

Prečo je Lactobacillus rhamnosus GG (LGG) dobrým probiotikom pre deti?

LGG patrí k veľmi dobre otestovaným probiotikám. Najlepšie zdokumentovaná je úloha LGG pri liečbe ochorení s hnačkou. Dostupné vedecké údaje odôvodňujú použitie LGG v liečbe akútnej gastroenteritídy (deti) a v prevencii hnačky vyvolanej užívaním antibiotík (deti a dospelí). Užívanie LGG sa môže zvážiť pre prípad prevencie pred hnačkou u hospitalizovaných detí. Preventívne podávanie LGG deťom navštevujúcim jasle alebo škôlku znižuje výskyt infekcií, najmä respiračného systému. Je možné zvážiť aj podávanie LGG v prípade detí so syndrómom dráždivého čreva. LGG sa vo všeobecnosti považuje za bezpečný a dobre tolerovaný.

Kde okrem výživových doplnkov sa ešte môžu použiť probiotiká?

Probiotiká sa tiež pridávajú do kyslomliečnych výrobkov (napr. jogurt, kefír). V tomto prípade hovoríme o takzvaných funkčných potravinách.

Aké dôležité je dávkovanie probiotík? Platí čím viac tým lepšie?

V súčasnej dobe nie je možné stanoviť všeobecné pravidlá čo sa týka dávkovania probiotík. Zdá sa byť odôvodnené použiť takú dávku, pri ktorej ukázal špecifický probiotický kmeň v testoch na ľuďoch priaznivý účinok. Nemáme údaje, ktoré by naznačovali, že čím viac tým lepšie. Je potrebné zabezpečiť určitú minimálnu dávku, ale ďalšie zvýšenie pravdepodobne nie je dôležité. Vzťah medzi klinickým účinkom a aplikovanou dávkou sa ukázal iba v prípade niektorých ochorení (napr. u hnačky spojenej s užívaním antibiotík).

Ktoré sú lepšie: jednozložkové alebo viaczložkové prípravky?

Klinické účinky použitia každého viaczložkového prípravku musia byť posúdené v spoľahlivej klinickej skúške. Skúsenosti s transplantáciou (prenosom) črevnej mikrobioty sa zdajú byť v prospech viaczložkových prípravkov, ale neexistuje jasný dôkaz tohto tvrdenia. Účinky môžu byť tak synergistické ako aj antagonistické. Preto, aby sa dosiahol taký účinok v klinickej praxi ako predtým v klinickej skúške, odporúča sa použiť rovnaký mikroorganizmus (alebo ich kombináciu) pri rovnakom dávkovaní aké bolo použité v testoch dokumentujúcich ich účinnosť.

Prof. Hanna Szajewska, Medical University of Warsaw

Prof. Hanna Szajewska vedie Kliniku pediatrie na Varšavskej Univerzite.

Mnoho rokov je aktívna v Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) a je spoluautorkou mnohých odborných článkov a odporúčaní pre výživu.

Prečítajte si tiež:

Odborník: Zeleninu a ovocie je potrebné striedať a miešať

Takéto raňajky by ste mali pripravovať školákom


Foto: tlačová správa
Zdroj: az

Diskusia