Mesiac narodenia: Čo hovorí o zdraví vášho dieťaťa

Mesiac narodenia: Čo hovorí24.01.2017 |

Deti narodené v máji a júni majú najmenší „nábeh“ na rôzne choroby. Naopak, najviac chorôb hrozí októbrovým a novembrovým deťom. Zistite, ako je to s vašimi pokladmi.

Mesiac narodenia ovplyvňuje nielen osobnosť, ale aj zdravie. Podľa vedcov z kolumbijskej univerzity práve to, kedy sme sa narodili, podmieňuje riziká niektorých typov ochorení. U ľudí narodených v niektorých mesiacoch prevládajú také ochorenia, ako je astma či zápaly horných dýchacích ciest, u iných zase žalúdočné problémy.

Vedci však upozorňujú, že i keď našli určité korelácie medzi mesiacom narodenia a ochoreniami, riziko je také nízke, že potenciálnym rodičom nestojí za to zámerne sa snažiť mať bábätko v inom ročnom období.

Deti narodené v marci alebo apríli majú vyššie riziko rozvoja kardiovaskulárnych ochorení než deti narodené v septembri, októbri alebo v novembri.

Drobci, ktorí sa narodili v októbri novembri môžu častejšie bojovať s ochoreniami dýchacích ciest než ich rovesníci narodení v zime a na jar.

Deti narodené na jar sa môžu potrápiť so žalúdočnými problémami, rovnako ako aj deti narodené na jeseň. Žalúdok a črevá najmenej často trápia ľudí narodených v lete a v zime.

Tie ratolesti, ktoré prišli na svet začiatkom zimy, majú väčšie riziko vzniku neurologických ochorení, ako deti narodené v ďalších ročných obdobiach. Platí to najmä pre novembrové deti.

Rovnako je to aj s chorobami reprodukčnej sústavy, ako je napríklad neplodnosť. Najväčšie riziko majú tiež novembrové deti.

U detí narodených v zime a na jar (december, január, február, marec) hrozí o niečo častejšie rozvinutie schizofrénie a bipolárnej poruchy. Najmenej často sa objavujú u ľudí narodených v júli, auguste a v septembri.

Jarní ľudia, ktorí sa narodili v apríli, máji a júni, majú častejšie samovražedné sklony ako tí, ktorí sa narodili v ostatných mesiacoch roka, najmä na jeseň a v zime.

Narodil sa váš drobček v máji, júni alebo júli? Potom sa nečudujte, ak bude trpieť dyslexiou. Vedci dokonca prišli s teóriou, že ešte častejšie sa vyskytuje dyslexia u detí, ktorých mama prekonala v tehotenstve chrípku alebo ju napadol vírus osýpok.

Na záver: Dôležité je uvedomiť si, že existuje množstvo faktorov, ktoré zdravie človeka ovplyvňujú – genetika, stravovacie a pohybové návyky, všeobecné životné podmienky, zemepisná poloha a podobne.

Mohlo by vás tiež zaujať:

Prečítajte si, čo o vašej rodine prezrádza priezvisko

Šup do postele: Deti, ktoré chodia spať skôr, sú zdravšie!

Fotogaléria


Foto: thinkstock.com
Zdroj: az

Ďalšie články

Diskusia