Pomóóóc, moje dieťa HRYZIE! Ako ho zbaviť tohto ZLOZVYKU? Tieto STRATÉGIE vám pomôžu
Zdroj: asianet.com
Hryzenie je typické správanie, ktoré sa často vyskytuje u dojčiat, batoliat a dvojročných detí. Ako deti dospievajú, získavajú sebakontrolu a rozvíjajú zručnosti pri riešení problémov, zvyčajne z tohto správania vyrastú. Hoci to nie je nezvyčajné, hryzenie môže byť znepokojujúce a potenciálne škodlivé správanie.
Niektoré deti hryzú inštinktívne, pretože nemajú vyvinutú sebakontrolu. Napríklad, keď trojročný Michal schytí bábiku od svojej dvojročnej sestry Adelky, jej prvou reakciou je uhryznúť ho a chytiť bábiku. Ešte nepremýšľa o iných spôsoboch konania alebo o výsledku svojich činov, ako uvadza portál National Association for the Education of Young Children.
Existuje celý rad vecí, ktoré môžu rodiny urobiť, aby zabránili uhryznutiu ešte predtým ako vôbec nastane. Pomáhajú aj nasledujúce rady:
- Pozorujte svoje dieťa, aby ste zistili, kde, kedy a v akých situáciách dochádza k hryzeniu. Niekedy môže byť potrebné, aby dospelý zostal blízko dieťaťa, aby zabránil uhryznutiu.
Venujte pozornosť signálom. Zostaňte blízko a zakročte, keď je treba. - Navrhnite prijateľné spôsoby, ako vyjadriť silné pocity. Pomôžte svojmu dieťaťu naučiť sa komunikovať o svojich želaniach a potrebách („Lucka, povedz svojej sestre, že sa stále hráš s bábikou“).
- Uistite sa, že vaše očakávania týkajúce sa správania sú primerané veku dieťaťa. Očakávanie od dieťaťa, že urobí niečo, čo nie je schopné, môže u detí vyvolať stres. Stres môže viesť k uhryznutiu.
- Uistite sa, že rutiny a prechody vášho dieťaťa sú predvídateľné a konzistentné. Pri jedle a pred spaním sa snažte robiť veci rovnakým spôsobom a v rovnaký čas. Malé deti prosperujú, keď vedia, čo bude ďalej.
- Ponúknite dieťaťu aktivity a materiály, ktoré mu umožnia relaxovať a uvoľniť napätie. Niektoré deti obľubujú jogu alebo hlboké dýchanie. Ponúknite mu penové loptičky, bublinky, tichú hudbu a iné predmety na zníženie stresu.
- Použite stratégie pozitívneho myslenia, ktoré pomôžu vášmu dieťaťu rozvíjať sebakontrolu. Povedzte mu vety formulované spôsobom, ktorý im napovie, aké správanie sa očakáva. "Uistil si sa, že si kabát zavesil na háčik?" „Daj si na kefku malú bodku zubnej pasty. Na vyčistenie zubov toho veľa nepotrebuješ."
- Poskytnite mu veci na hryzenie, ako sú krúžky na zuby alebo čisté, mokré, studené utierky uložené v chladničke. To pomáha deťom naučiť sa, čo môžu bezpečne hrýzť, bez toho, aby ublížili niekomu inému.
Čo robiť v situácii, ak už dieťa niekoho uhryzlo?
Ak uvidíte incident uhryznutia, rýchlo sa presuňte na miesto činu a znížte sa na úroveň detí. Rozprávajte sa s dieťaťom, ktoré uhryzlo. Vážnym a pevným tónom mu povedzte: „Žiadne hryzenie. Hryzenie bolí. Nemôžem dovoliť, aby si ublížil Ferkovi alebo niekomu inému."
Dieťaťu, ktoré bolo zranené, poskytnite slovnú a fyzickú útechu. Môźete povedať: „Je mi ľúto, že ťa to bolí. Dáme ti na to ľad." V prípade potreby vykonajte prvú pomoc. Dieťa, ktoré uhryzlo, môže uhryznuté dieťa utešiť – ak s tým obe strany súhlasia. Pomôžte zranenému dieťaťu nájsť nejakú aktivitu, ktorá ho odpúta od tohto zážitku a prípadnej bolesti.
Nakoniec sa porozprávajte s dieťaťom, ktoré uhryzlo. Udržujte očný kontakt a hovorte jednoduchými slovami a pokojným, pevným tónom hlasu. Pokúste sa zistiť, čo sa stalo, čo ho viedlo k uhryznutiu. Opakujte pravidelne vetu: „Hryzenie nie je povolené.“. Použite také vety, ktoré opisujú pocity: „Ferko ti zobral loptu. Cítil si hnev. Uhryzol si ho. Nemôźem ti ale dovoliť Ferkovi ublížiť."
