Keby som vedela, čo sa deje, od strachu by som asi pôrod neprežila

Keby som vedela, čo23.09.2021 |

Nikdy som nepatrila k ženám, ktoré vždy, keď ich niekde pichne, vyťahujú notebook a prehľadávajú všetky stránky, kde by našli nejaké informácie, hovorí Silvia.

Informácie som nezháňala ani vtedy, keď som otehotnela. A som presvedčená, že práve táto neznalosť mi pomohla  v zdraví prežiť pôrod.

Všetko išlo takmer ideálne. Síce som prvé tri mesiace necítila chuť žiadneho jedla a žila som vyslovene na rožkoch s masťou, ktoré som zapíjala kakaom. Možno aj preto som pribrala len jedenásť kíl.

Do termínu pôrodu zostávali tri týždne. Večer som ešte žehlila posledné košieľky a dupačky pre svoju dcéru, dokonca som mala chuť aj na milovanie, ale bola som taká unavená, že som takmer okamžite zaspala.

Nadránom som sa zobudila na to, že je podo mnou vlhko a niečo mi steká aj po nohách. Plodová voda! To mi zišlo na um ako prvé. Vôbec ma nerušilo, že tá voda má vlastne farbu krvi. Zobudila som manžela a išli sme do nemocnice. Prišiel jeden lekár, druhý, tvárili sa trochu ustarane, ale ja som tomu nevenovala veľkú pozornosť. Myslela som len na to, že už je to tu, že čoskoro uvidím svoju dcéru.

Ležala som na pôrodnej sále, ale avizované kontrakcie nikde. Pichli mi nejaké injekcie,  po ktorých sa predsa len spustili. Trvali však pridlho. Chvíľami som si myslela, že to už asi nevydržím a túžila som po cisárskom reze. Lekár ma ale presvedčil, aby sme ešte počkali. Keď mi o polnoci povedal, že už je dobre, že to pôjde aj prirodzene a že do šiestej určite porodím, bola som presvedčená, že dovtedy nedožijem.

Dožila som. Pár minút pred šiestou som konečne uvidela svoju zdravú, krásnu dcérku, na ktorej vonkoncom nebolo vidno, že sa narodila o tri týždne skôr. Ale na to, ako prišla na svet, sa pravdupovediac, vôbec nepamätám. Bola som taká vyčerpaná, že samotný pôrod mám zahalený hustou hmlou.

Až neskôr som sa dozvedela, že sa mi začala ´odlupovať´ placenta, preto tá krv, ktorú som považovala za plodovú vodu. Hrozilo, že vykrvácam, že zomriem ja alebo to nedá moja dcéra. Vôbec sa jej totiž nechcelo ísť von. Našťastie som o týchto hrozbách nič nevedela, našťastie mi o nich ani nikto nepovedal. Keďže som rodila po prvý raz, myslela som si, že pôrod môže vyzerať zrejme aj takto… Nebola som ani hysterická, ani v panike, ani veľmi vystrašená. Dodnes som za tú nevedomosť a neinformovanosť nesmierne vďačná. 

 


Autor: © Zoznam/sv

Ďalšie články

Feminity

Zdravie

Diskusia