Hľadáte báseň na Hviezdoslavov Kubín?
Zdroj: thinkstock.com
Máte doma školáka a trápite sa aj vy s výberom básne na Hviezdoslavov Kubín? Prečítajte si, čo hovorí odborníčka a možno sa zorientujete jednoduchšie.
Určiť všeobecne, ktorá báseň na Hviezdoslavov Kubín je pre ktoré dieťa vhodná, nie je úplne možné. Ako hovorí odborná pracovníčka a manažérka pre umelecký prednes a divadelné umenie Národného osvetového centra Jaroslava Čajková, umelecký prednes je dosť individuálna aktivita a každý z nás inak dospieva. Upozorňuje však, že recitátori by nemali prekročiť časový limit, ktorý určuje organizačný poriadok. V kategóriách mladších žiakov ide zhruba o 4 až 6 minút, u starších do 10 minút, konkrétne v závislosti od toho, či prednášajú poéziu alebo prózu. Všetci recitátori, aj tí najmladší, musia prednášať svoje texty naspamäť, takže žiadne pomocné papieriky alebo ťaháky napísané perom na ruke nie sú prípustné.
„Určiť najlepšieho autora nie je jednoduché, lebo dobrý recitátor vie dobrým prednesom urobiť zo svojho autora toho najlepšieho. Ale vo všeobecnosti rodičom a učiteľom odporúčame, aby si vyberali z literatúry umeleckej a beletristickej, teda literárne hodnotnej. Poslúžiť im môže napríklad zlatý fond slovenskej a svetovej literatúry pre deti, teda autori, s ktorými sa stretávajú na hodinách čítania a literárnej výchovy,“ radí odborníčka. Pripomína, že umelecký prednes je šanca spoznať týchto autorov aj hlbšie, v knižniciach, nielen cez čítanky. „V súťaži však viac oceňujeme recitátorov, ktorí si vedia objaviť aj nových moderných autorov, samozrejme literárne kvalitných. V tomto im môže pomôcť Bibiana, ktorá vydáva pravidelne rovnomenný časopis o detskej literatúre a každý rok pravidelne vyhodnocuje štvrťročne aj najlepšie a najkrajšie knihy roka. Vybrať sa tak dá z najnovšej hodnotnej ponuky kníhkupectiev,“ hovorí.
„Umelecký prednes je stretnutie klasickosti a súčasnosti, teda aj istej módnosti, ale stále deti úspešne prednášajú Feldeka, Janovica, Rúfusa, Válka, Heviera, Bendovú, Navrátila, Dušeka, Klimáčka, J. Urbana, Blažkovú, Šikulu, Mokoša, Brata, ba aj Podjavorinskú a Hviezdoslava, či Martákovú. Z najnovších autorov už zabodovali Branislav Jobus, Erik Ondrejička, Valentín Šefčík, Marián Hatala, Ľubo Dobrovoda, Veronika Šikulová a iní. Zo svetovej literatúry sa často objavujú okrem klasických autorov pre deti v starších ročníkoch Jacques Prévert, William Saroyan, ale aj množstvo ďalších autorov poézie a poviedok, ktoré možno nájsť nielen v knihách a časopisoch pre deti, ale aj pre dospelých (Revue svetovej literatúry a i.),“ pomáha Čajková s výberom rodičom, ktorí v týchto dňoch poctivo hľadajú tú najlepšiu báseň alebo text pre svojho školáka.
Ako dodáva, tipy na básne nedáva rada, lebo hoci sú texty overené, ako napríklad Veľké myšlienky malého človeka od Daniela Heviera, porota môže viac oceniť originálnosť a objavnosť textu než recitačne známy text. Prednes by mal byť podľa nej pokračovaním vlastného čitateľského objaviteľského zážitku, ktorý recitátor prenáša do zvukovej podoby, a nie opakovaním odskúšaných textov.
Celoslovenské kolo Hviezdoslavovho Kubína (62.ročník) sa tento rok uskutoční, tak ako vždy, v Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne v dňoch 22. až 25. júna. Zúčastnia sa na ňom víťazi krajských prehliadok. Tí, ktorých prednes najviac osloví porotu, sa dostanú aj na Scénickú žatvu v Martine, Kremnické gagy v Kremnici, ako aj na ďalšie celoštátne a medzinárodné podujatia.
Pár našich tipov:
Bola raz jedna trieda (Krista Bendová)
Bola raz jedna trieda, v tej triede bola krieda.
Tá krieda bola biela a bolo jej dosť veľa.
No prišiel Miško Muška, šup kriedu do vrecúška.
A prišiel Ďurko Hruška, šup kriedu do vrecúška.
A prišiel Šaňo Šuška , šup kriedu do vrecúška.
Vo vreckách bola krieda, nemala kriedu trieda.
A potom Muška, Hruška, Šuška, čo skryli kriedu do vrecúška,
našli si plotík dáky, čmárali haky-baky.
A žiaci v triede veľkú nulu písali prstom na tabuľu.
Ako Jožko Pletko poobliekal všetko (Krista Bendová)
Fučí vietor, pŕchne lístie,
stromom bude zima iste.
Tu máš, jabloň, rukavičky,
stoknem ti ich na vetvičky.
Čerešničke na nôžky
obujeme dve ponožky.
Čiapku bude nosiť hruška,
neodmrznú hruške ušká.
Nech aj slivke dobre je -
pulóver ju zohreje!
Hopsarasa, či som rád!
Obliekol som celý sad!
Hudie svrček (Ľudmila Podjavorinská)
Na tej lúke za tým plotom,
hudie svrček o čom-o tom,
od večera nemýlene
hudie svojej mladej žene.
Tancuje dnes ako včera,
od rána až do večera.
Večer sadne na podstienku,
vyšíva mu košielenku.
A tá jeho žena mladá,
tá je rada, tá je rada!
Koľko svrček nagajduje,
toľko ona odtancuje.
Košielenku samé zlato,
že jej hudie, to mu za to.
A zas drobčia a zas hrajú,
tak sa oni dobre majú.
Veľké myšlienky malého človeka (Daniel Hevier)
Keď som bol malý,
teda menší ako teraz,
rozmýšľal som od rána až do večera,
pred telkou i pod sprchou aj v spaní:
kto rozhodne raz o mojom povolaní?
Kto to vlastne pre nás vyberá?
Existuje dáky úrad,
čo môže do toho štúrať?
Alebo mi jedného dňa príde list:
Vtedy a vtedy ráčte prísť
budete robiť to a to?
A čo to má byť TO a TO?
pýtam sa trochu hlavato.
Ako má človek vedieť, čím chce byť,
keď je okolo toľko povolaní?
Páni!
Vie niekto, čo to znamená:
a stretá sa s tým často,
že je niekto
„obchodný referent oddelenia plastov“?
Pomyslíte si, že šibe mu,
keď je niekto
„analytik kartového systému“?
Keď som bol malý, teda menší ako dnes:
bola to vec istá.
Chcel som byť
hokejista
futbalista
špecialista
tankista
kapitalista
činelista
publicista
gitarista
tenista
scenárista
bagrista
humorista
traktorista
kulturista
karikaturista
artista
parašutista
dentista
a možno aj mezzosopranista.
Ale čo dnes, keď som takmer dospelý?
Kam sa moje povolania podeli?
Tak ja vám poviem:
keby som si ozaj mohol vybrať,
chcel by som byť
predavačom smiechu.
Mal by som búdku z plechu
a v nej miesto zmrzliny predával by som
smiech.
Jeden kopček smiechu na každú hlavu.
Smutní by mali zľavu.
Alebo by som chcel byť
riaditeľom blšieho cirkusu.
Pozrite sa len, aké vrtké sú...
Alebo rýchlo hovoriaci reper,
ktorý trochu spieva, trochu tancuje a trochu
trepe.
Alebo obyvateľ počítačovej krajiny,
ktorý prežíva virtuálne dejiny.
Alebo by som bol školníkom v škole,
v ktorej sa učí rozumieť životu.
Prečo sú ľudia chorí a niektorí aj zomrú.
A prečo cítia veselosť a clivotu.
Neviem, čo by som mal robiť.
Mama vraví: uč sa.
Tatko – že mám čas.
Kto však deti učí,
ako sa má rásť?
Pozeráme okolo a vidíme,
že niektorí robia, iní nerobia.
A niektorí sa iba robia, že robia
a nič si z toho nerobia.
Tak ako je to vlastne?
Kto to ľudí naučil, čím majú byť?
A čo ak sa niekto vymenil
a žije celkom inak, ako by rád žil...?
Nechcel by som mať nudnú prácu
ako ako ako
ako šepkár v pantomíme.
Alebo zametač pukancov v kine.
Alebo výrobca dierok do sít
alebo vládca, čo sa nechá nosiť.
Alebo lovec mačacieho strachu
či reportér z majstrovstiev v šachu.
Už som to hľadal v telefónnom zozname,
ba aj v cestovnom poriadku
- a skoro som dostal doma po zadku.
Dedko vraví: z toho vyrastie.
Dúfam, lebo inak by sa stalo nešťastie.
Už sa teším, že keď budem dospelý,
možno trochu väčší od seba,
napíšem raz do rubriky voľba
povolania:
JA.
Nechcem byť nič iné- iba JA.
Nech si iní iné vybája.
Byť JA to je dobrá práca.
Byť JA nie je nuda.
Všade samí cudzí ľudia,
každý zavadzia...
ale ja som JA.
Každý býva niekto iný,
ale ja som ja.
Keď som bol malý-
a že som stále, to je iba zdanie-
-
pýtali sa, aké chcem mať
povolanie.
Dnes ma tým už netrápia.
Viem, čím budem.
Budem JA!
Ako sa Kubo stratil (Miroslav Válek)
Je to pravda,
je to fakt,
je to svätosväte
tak!
Koncom zimy
v lete,
15. septembra,
- je to príliš vážne,
aby to bola hra –
presne o polnoci
(slnko lialo, len tak hrmelo),
Kubo zobudil sa, Kubo prestal chrápať,
Kubo dostal nápad,
- jednoduchšie,
Kubovi zachcelo sa zrelých hrušiek.
Išiel do záhrady,
vyliezol na ten orech a bol pyšný,
že natrhal štyri kilá višní.
Vyliezol na ten orech
- vravím pravdu holú –
ale ako dolu?
Ešte šťastie, že spomenul si na rebrík.
Zabehol poň,
oprel pod jabloň,
Hľadí, hľadí,
robí krik:
Haló, je niekto na tom strome.
Nik.
Kubo sedí na tráve, premýšľa ostošesť:
„Keďže nie som na strome,
nemôžem z neho zliezť!“
Je to jednoduché, je to tak. Áno, áno!
Keďže nemôžem z neho zliezť,
musím zostať na ňom!
Je to fakt! Je to rozhodnuté! Platí!“
A tak sa Kubo stratil.
Drnky brnky (Dana Fischerová)
Fischerová D.
Drnky brnky, brnky drnky!
Srnec srnke cvrnká trnky.
Srnka mrkne na srnca-
cvrnkni trnku do hrnca!
Šušli mušli - kam sme ušli?
Tam sme ušli, kde sa šušle.
Šušká si tu líška s myškou,
ako šušle slimák z mušle.
Kto to kuká nad kúkoľom?
Kuku kuku kuku kuk!
Kukučka sa kuká kolom-
veď to kuká Abakuk!
Čimčarara, čim, čim, čim!
Čím, mačička, vravíš, čím?
Mačka vraví vrabčiakovi:
"Čistým hlasom mačacím!"
Čo ste žaby žalovali?
Že dážďovky v poli žrali?
Že kto nesial nemá žať?
Že ho treba zadržať?
Išli sysly ku syslici
niesli sysla na stolici.
Stolica sa zlámala,
strašne sysly sklamala.
Rybarak, rybarak!
Rak je čierny ako mrak.
Ryby pri ňom tratia zrak.
Straka kráka: "Rak má frak!"
Dolu vrchom kráča plch,
ide kúpiť na náš trh
najsprchovatejšiu sprchu
z najsprchovatejších spŕch.
Prečítali ste si dielo,
nič ste pri tom nepoplietli?
Už môžete bývať smelo
aj na Popocatepetli!
