Otestujte sa: Aký typ rodiča ste?
Zdroj: gettyimages.com
Každý z nás je iný a nikto nie je dokonalý. Určite však všetci robíme maximum pre to, aby sme deti dobre vychovali. Zistite, aký typ rodiča ste a aj to, ako vaša výchova vplýva na vaše deti.
Prinášame charakteritiku piatich hlavných výchovných typov. Je možné, že sa nájdete vo viacerých.
Starostlivý, ochranársky
Takýto rodič neustále dáva pozor, či jeho dieťaťu nehrozí nejaké nebezpečenstvo a ak nejaké zbadá, snaží sa ho hneď eliminovať. V hlave mu neustále štartujú rôzne katastrofické scenáre a pod ich vplyvom dieťaťu nedovolí vyskúšať ani to, čo by bolo primerané jeho veku a schopnostiam. Takýto rodič má problém znášať, keď sa jeho dieťa necíti dobre a „trpí“, teda nie je stále šťastné. Ak takýto rodič rozvíja starostlivosť a ochranu príliš, postupne sa stane tzv. vrtuľníkovým rodičom, ktorý sa vyznačuje neustálym krúžením okolo svojho dieťaťa a obmedzovaním jeho životného priestoru.
Jeho dieťaťu potom chýbajú vlastné skúsenosti, a tak sa ľahko dostane do nebezpečenstva, lebo situáciu neodhadne. Nenaučí sa o seba dostatočne postarať, pretože je zvyknuté, že rodič je neustále nablízku. V puberte sa potom ale môže stať, že sa „odtrhne z reťaze“, začne kadečo skúšať a nebezpečenstvo mu reálne hrozí.
Autoritatívny
„Bude to takto a nebudeme o tom diskutovať!“
„Toto pravidlo budeš rešpektovať, aj keď sa ti to nepáči!“
V určitých okamžikoch je tento prístup správnym lebo nie vždy sú diskusie na mieste. Problém nastáva vtedy, ak rodič prikazuje a rozhoduje tam, kde už je to zodpovednosť dieťaťa, alebo vtedy, kedy presne vie, čo je pre jeho dieťa najlepšie. Druhým veľkým problémom je masívne využívanie a zneužívanie zákazov ako výchovného prostriedku.
Ak rodič prikazuje príliš, je to väčšinou z obavy, aby mu dieťa „neprerástlo cez hlavu“. Takýto rodič má predstavu, že dieťa má rodiča poslúchať automaticky a rodič má byť automaticky autoritou. Rešpekt považuje nie za niečo, čo si má zaslúžiť, ale za niečo, čo je automaticky dané.
Slabinou tohto štýlu výchovy je nedostatok empatie a pochopenia a rýchle úsudky – kto za čo môže. Takýto rodič málokedy zisťuje, ako konkrétna situácia vyzerá z pohľadu dieťaťa. Hlavným výchovným nástrojom sú v tomto prípade zákazy a príkazy.
Na strane dieťaťa sa týmto buduje vzdor a nepriateľstvo, dieťa sa cíti nepochopené, má pocit, že na jeho názore vôbec nezáleží. Začne klamať, snaží sa, aby sa rodič niektoré veci nedozvedel. Alebo, naopak, niektoré deti sa podriadia, aby mali pokoj. Buď poslušnosť predstierajú, alebo si ju zvolia ako najlepšiu cestu, ako s výchovným štýlom rodičov naložiť. Problém ale nastane neskôr, v dospelosti, keď bude poslúchať kohokoľvek, kto vyzerá, že niečomu rozumie alebo pôsobí veľmi sebaisto. Dieťa sa tak nenaučí robiť si svoj názor, lebo zistilo, že vlastný názor je vlastne na prekážku.
Vysvetľovací
V tomto štýle výchovy sa kombinuje ochranárska tendencia s veľkou vierou v to, že nekonečné vysvetľovanie a omieľanie toho istého dokola prinesie žiaduci efekt – zmenu správania dieťaťa.
Dieťa si ale väčšinou vybuduje schopnosť „prednášku“ prečkať, pustiť ju jedným uchom dnu a druhým von a pokračovať v tom, čo robilo predtým.
Rodič, ktorý má k vysvetľovaniu sklony, sa vyznačuje buď veľkou trpezlivosťou, alebo, naopak, hysterickými výbuchmi, za ktoré sa potom viní, pretože trpezlivý nie je, ale núti sa taký byť.
Vysvetľovanie ako také je výborný nástroj, ale ako pri všetkom, čoho je príliš, mení sa v šum, ktorý dieťa ani neregistruje. Vysvetľuje sa vtedy, keď dieťaťu chýbajú informácie a porozumenie. Ale nie vtedy, keď už to počulo stokrát. Potom totiž dôvodom, prečo dieťa niečo robí, alebo, naopak, nerobí, nie je to, že by o tom nevedelo.
Štýl slobodnej a voľnej výchovy
Tento typ rodiča zvyčajne nechá deti spať podľa ich zváženia, obliekať si čokoľvek a robiť čokoľvek kdekoľvek. Pri tomto výchovnom štýle sa môže stať, že sa dieťa dostane do nebezpečnej situácie, lebo rodičia ho potom zo strachu, aby ho neobmedzovali príliš, neobmedzia ani tam, kde by to bolo kvôli bezpečnosti namieste.
Hlavným rodičovským nástrojom sú v tomto prípade rozhovory s deťmi na úrovni dvoch partnerov na rovnocennej úrovni. S dieťaťom sa bavia o tom, čo by chcelo, čo je preňho dôležité, aké sú jeho pocity a prežívanie. Priestoru majú deti takýchto rodičov naozaj dosť.
Slabou stránkou sú ale chýbajúce hranice, zodpovednosť, ktorú rodičia nechávajú na deťoch, je pre ne často príliš veľká, nemá ešte dostatok skúseností, aby sa v takom veľkom priestore zorientovalo, čo ho potom môže stresovať a viesť k úzkostiam. V niektorých chvíľach totiž dieťa istotu hraníc potrebuje, potrebuje cítiť a vedieť, že danú vec má vo svojich rukách rodič, ktorý o nej rozhodne. Fakt, že všetko neleží na ňom, dieťa upokojuje, dáva mu istotu, sebadôveru a pokoj.
Dôsledkovo – rešpektujúci štýl
Tento výchovný štýl stavia najmä na uplatňovaní dôsledkov vo výchove a rešpektu k tomu, že dieťa má svoju cestu, je schopné niesť primeranú mieru zodpovednosti a riešiť problémy a ťažkosti zodpovedajúce jeho veku. Takýto rodič netrvá na tom, že detstvo musí byť nevyhnutne prechádzkou ružovou záhradou, aby výsledkom výchovy bol samostatný a vyrovnaný jedinec. Je si vedomý toho, že osobnosť sa buduje a rastie skúsenosťami. Neváha preto dieťa vystaviť aj menej príjemným dôsledkom jeho krokov a prirodzené a vopred oznámené dôsledky sú jeho hlavným výchovným nástrojom.
Dieťa takýchto rodičov im dôveruje, neváha zdôveriť sa im s problémami či s niečím, s čím si nevie poradiť, lebo vie, že rodičia mu pomôžu s tým, na čo ešte nemá. Takýto rodič dieťa nezachraňuje, ale podporuje. Neočakáva, že bude všetko zvládať na jednotku, počíta s učením. U dieťaťa, ale aj u seba.
