Klasické rodičovské chyby: Prílišná kritika, ale aj veľa slobody
Zdroj: thinkstock.com
Mozog detí nie je úplne vyvinutý a tak môžu používať zlé správanie ako nástroj na komunikovanie svojich potrieb a emočných stavov. Ale niekedy je to známka rodičovských chýb.
Rodičia si často neuvedomujú, že ich bežné správanie vplýva na konanie detí omnoho výraznejšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. To, ako reagujú v mnohých situáciách je výsledkom toho, čo vidia a v čom žijú. Ktoré chyby robíme najčastejšie a odborníci radia zbaviť sa ich?
1. Deti príliš kritizujeme
Neustála kritika spôsobuje, že dieťa si prestane veriť. Ak rodičia očakávajú od svojich detí dokonalosť a namiesto pochvaly ich večne kritizujú, zabíjajú v nich ambície a sebadôveru. Horšie však je, že deštruktívne správanie rodiča v mnohých prípadoch vedie k problémom, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc v oblasti duševného zdravia.
2. Nie sme jednotní
Konflikty medzi rodičmi učia deti ignorovať jedného rodiča a hľadať „útočisko“ u druhého. Robia to snáď všetky deti – keď nepochodia u jedného rodiča, bežia za druhým a skúšajú to, až kým jeden nepovolí. Môže to viesť k strate vašej prirodzenej autority. Rodičia by mali byť v nastavovaní a dodržiavaní pravidiel jednotní.
3. Snažíme sa byť namiesto rodičmi kamarátmi
Mnohí rodičia chcú byť priateľmi svojich detí a poľavia pri pravidlách a disciplíne. Ale riziká prevažujú nad výhodami, pretože pri tomto type rodičovského štýlu stráca dospelý človek moc autority a rešpekt svojich detí. „Pohodoví rodičia“ nútia svoje deti robiť rozhodnutia, ktoré ešte nie sú schopné robiť a niektorí odborníci hovoria o kolapse rodičovstva.
4. Dávame deťom príliš veľa možností na výber
Stačia dve možnosti, ktoré sú pre rodiča prijateľné. Ak je možností priveľa, dieťa si nedokáže vybrať a výsledkom je chaos. A v prípade, že si dieťa vyberie z množstva možností nejakú, ktorá je neprijateľná, z rodiča sa v jeho očiach stáva nedôveryhodný klamár.
5. Nie sme dobrým príkladom
Aj keď vieme, že deti robia to, čo vidia u svojich rodičov, v každodennom živote na to často zabúdame. Keď uvidíte mamu s dieťaťom predbiehať sa v obchode v rade pri pokladni alebo parkovať na mieste pre hendikepovaných, môže vám byť jasné, že jej deti pravdepodobne budú konať rovnako. Našťastie, rodičia, ktorí idú dobrým príkladom, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať deti, ktoré robia správne veci.
6. Dávame deťom príkazy bez vysvetlenia
Snáď každý pozná nejakých rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti ako malých vojakov. Tie robia to, čo im bolo povedané, bez toho, aby pochopili prečo. Takéto deti majú sklon k rebélii, lebo majú pocit, že sa k nim rodičia správajú nespravodlivo. Riešenie je jednoduché – deti by mali vedieť, prečo sa veci robia určitým spôsobom. Vysvetlenie ich učí samoregulácii. Oceníte to v tínedžerskom veku, lebo deti, ktorým rodičia vysvetľujú dôvody svojho konania, častejšie rešpektujú ich rozhodnutia.
7. Vyhýbame sa odbornej pomoci
Záchvaty hnevu sú u detí normálne. Ak sa však dieťa neovláda, môže trpieť poruchou správania. Niektorí rodičia nájdu dôvody a výhovorky, prečo sa ich deti správajú zle, nikdy však nepriznajú, že nastal problém. Odmietanie pomoci špecialistu situáciu len zhoršuje - je to ako snehová guľa, na ktorú sa toho nabaľuje stále viac a viac.
8. Hovoríme za deti
Deti, za ktoré všetko riešia a komunikujú rodičia, majú nedostatok komunikačných zručností. Je dôležité, aby boli od malička začlenené do sociálnych interakcií, lebo tým sa učia slušnému správaniu, rešpektu a budovaniu kontaktov. Niečo také jednoduché ako predstaviť sa alebo sa ospravedlniť učí dieťa zdvorilosti a komunikácii s ostatnými ľuďmi.
9. Smejeme sa, aj keď sa deti zle správajú, lebo je to rozkošné
Keď sú deti malé, často sa nemôžeme ubrániť smiechu pri ich zlomyseľnom správaní. Všetci drobci vyzerajú rozkošné alebo vtipne, keď sa tvária urazene alebo sa hnevajú. Odborníci však radia, aby sme boli opatrní, lebo smiech v týchto situáciách by mohol deťom v budúcnosti spôsobiť problémy. V budúcnosti sa budú snažiť zaujať práve tým, že sa nebudú správať dobre, lebo sa im to spája so smiechom.
