Som lenivá mama, deti nemajú žiadny režim: Takto to u nás vyzerá!
Zdroj: Instagram/justkerrydavies
Kerry (39) z Crewe v Anglicku má synov vo veku 9 a 13 rokov a nič im nezakazuje. Neuznáva stanovovanie hraníc.
Gabriel (13) a Zachary (9) trávia na elektronike aj 12 hodín denne, pokojne môžu zostať hore aj do druhej po polnoci a na posedenie zjesť niekoľko balíčkov čipsov alebo sladkostí. „Lenivá mama“ trvá na tom, že práve to z nich robí lepších ľudí. Rodina sa nepretrhne ani pri domácich prácach, vždy hľadajú možnosť, ako navariť alebo upratať čo najpohodlnejšie.
Obchodná riaditeľka Kerry, ktorá vychováva deti s manželom Kevinom (42), bývalým policajtom, porozprávala o ich živote exkluzívne pre Fabulous.
„Hovoríme si leniví rodičia, lebo sa vždy sústreďujeme na to, aby sme robili čo najmenej. Kevin a ja sa snažíme chlapcov trénovať na život, nie diktovať pravidlá. Sme veľmi úprimní a vysvetľujeme dôsledky ich činov. Ak dieťaťu len poviete NIE, bude to prirodzene chcieť urobiť a posúvať hranice. V našom dome jednoducho nie je veľa pravidiel, ktoré by mohli porušovať,“ priblížila.
Rodičia chlapcom nehovoria, o koľkej musia vstávať, kedy a či si majú robiť domáce úlohy alebo ako dlho môžu zostať na elektronike.
„Nemám rada, keď mi niekto hovorí, ako mám relaxovať, ak si chcem po príchode z práce sadnúť na pohovku. Mám na to právo. Rovnako je to aj s deťmi. Nemajú žiadne obmedzenia v tom, ako by mali oddychovať, cvičiť alebo čo by mali jesť. Podporujeme ich samostatnosť a samostatné myslenie. Máme zásuvku s občerstvením, z ktorej si môžu zobrať čo chcú. Niektoré dni nemajú nič, inokedy si dajú niekoľko balíkov čipsov,“ netají Kerry. V zásuvke je všetko možné od sladkostí cez slané drobnosti a chlapci jedia, čo im chutí. „Ale ani jeden nemá nadváhu. A vždy večeriame spolu ako rodina pri stole, každý večer bez problémov. Príbory nepoužívame na veci ako rýchle občerstvenie alebo ak si dáme hranolky s kuracími nugetami z fastfoodu. Máme uvoľnený prístup,“ opisuje.
Pri večeri majú hlavné slovo chlapci. „Dám im dve alebo tri možnosti, z ktorých si vyberú. Každý piatok máme jedlo so sebou. Dáme si fastfood alebo pizzu. Neznášam varenie,“ hovorí Kerry. Dokonca aj vianočnú večeru robí z mrazených pečených zemiakov.
„Na obed ich povzbudzujem, aby si ho urobili sami. Gabriel má rád fazuľu na toaste, ale dokáže urobiť väčšinu vecí, napríklad plechovkovú polievku alebo hrnčekové rezance. Prvýkrát im to ukážem a potom poviem, že si to musia dokázať pripraviť sami, hoci na nich dohliadam. Robia si aj vlastné desiaty do školy,“ priblížila zvláštne fungovanie rodiny.
Chlapci nemajú určenú žiadnu večierku. Vedia však, že počas školského roka musia ráno vstávať, takže podľa Kerry sami idú spať v normálnom čase. Cez prázdniny však často ponocujú a na druhý deň spia aj do popoludnia.
„Gabriel môže stráviť aj 12 hodín hraním na počítači, čo viem, že niektorých ľudí šokuje, ale nesedí pri ňom po celý čas. Ide sa medzitým najesť, zahrať sa s bratom alebo na bicykel. Nemonitorujeme ich čas pred obrazovkou, ale chlapci sa sami od toho odtrhnú, ak začnú byť nahnevaní alebo frustrovaní,“ tvrdí.
Ani počas lockdowvnu a dištančného vyučovania rodičia nijako na vzdelávanie chlapcov nedohliadali. „Učili sa sami a bolo ich povinnosťou uistiť sa, že majú všetko urobené. Rovnako sa správame, aj keď chodia do školy. Nevyvíjame na nich nátlak, aby si sadli za stôl a robili si domáce úlohy. Vedia, že ak to neurobia, bude nasledovať trest,“ priblížila.
Čo sa týka upratovania domu, venujú mu minimum času. Neznamená to však, že by nemali čisto. „Namiesto rôznych čistiacich prostriedkov používam dezinfekčné obrúsky, ktorými všetko utieram. Ušetrím si tak kopec času. Nemáme koberce ani závesy, všetko pre jednoduchosť,“ povedala Kerry. Chlapcov naučili upratovať si izby a ustielať postele tak, že im za to platia.
„Pracujem na plný úväzok, takže nemám čas na žehlenie, len vyberiem veci z prania alebo zo sušičky a zavesím ich. Leniví ľudia vedia nájsť najjednoduchšie riešenie. Keď ideme na piknik, kúpim jedlo v supermarkete. Ani vo sne by mi nenapadlo piecť koláč, keď si ho môžem kúpiť,“ priblížila ďalej.
„Nie sme dokonalá domácnosť, vznikajú u nás aj hádky, ale máme tendenciu záchvaty hnevu u chlapcov ignorovať. Necháme ich trucovať, kým sa neospravedlnia a potom ideme ďalej,“ hovorí Kerry.
Pre Kerry je práca a zarábanie peňazí, ktoré si potom môže s rodinou užívať, veľmi dôležité. „Keď som vyrastala so slobodnou mamou, ktorá mala tri deti, nemala som nič. Takže ak si niečo môžem dovoliť, rada si to kúpim. Ale učíme chlapcov hodnote peňazí, povieme im, koľko hodín musíme Kevin alebo ja odpracovať, aby sme si ich zarobili. Aj keď možno vyzerajú ako rozmaznaní, pretože majú drahé veci, nie sú,“ tvrdí. „Majú kvalitnú elektroniku, ale nemajú veľa hračiek ani drahého oblečenia,“ podotkla.
Ak je nejaká oblasť, v ktorej určite rodina nie je lenivá, je to podľa Kerry chodenie do prírody a pobyt vonku. „V tomto smere naozaj nie sme leniví, nemáme nadváhu a počas dňa sa nedotýkame televízora. Zachary miluje futbal a obaja naši chlapci sa radi hrajú vonku a lezú po stromoch,“ zdôraznila.
„Kevin a ja vždy nájdeme najjednoduchší spôsob, ako niečo urobiť, takí sme. Život je v dnešnej dobe taký uponáhľaný, že musíte nájsť rýchlejší spôsob, ako veci urobiť. Ja si myslím, že príliš ochraňujúci rodičia vychovávajú neisté deti a vy ich musíte vystaviť skutočnému svetu, pretože inak zažijú veľký šok,“ dodala Kerry.
