NEUVERITEĽNÉ vyznanie: Jej manžel zomrel a mladšieho syna dala do detského domova! Chcela zabudnúť na jeho EXISTENCIU

2024-04-29 19:00:00 |

Slobodná mamička priznala, že dáva svojho postihnutého syna do rezidenčného zariadenia, aby mohla zabudnúť, že existuje. Vysvetlila, ako svojich dvoch synov vo veku 7 a 12 rokov vychováva sama, odkedy jej manžel pred tromi rokmi zomrel pri pracovnom úraze.

Mamićka sa rozhodla dať svojho syna do rezidenčného zariadenia. Ide o zariadenie, kde sa dostanú napríklad autistické deti po smrti rodičov alebo keď sa rodičia stanú neschopnými poskytovať ďalšiu starostlivosť.

Mamička utrpela silnú ranu, keď jej zomrel jej milovaný manžel. Verejne priznala svoje podozrenie, že pracovný úraz jej manžela bol v skutočnosti samovraždou, pretože sa tiež snažil vyrovnať s výchovou ťažko postihnutého dieťaťa. Vo svojom priznaní na Reddite povedala: "Keď som bola tehotná, povedali nám, že bude mať Downov syndróm. Zvládli sme to - aj keď to bolo ťažké."

Ďalej ale dodala. "Ukázalo sa, že syn má deléciu chromozómu. Jeho porucha je zriedkavá, takže neuverejním, ktorá konkrétna to je, ale stačí povedať, že už nikdy nebude nič viac, než je teraz alebo kedy bol. A čím je, Zdá sa, že nemá žiadne povedomie a nikdy nemal. Jeho oči sú stále v jednej pozícii, nereaguje na hluk, dotyk ani bolesť," píše portál mirror.co.uk.

Starostlivosť o syna je náročná

Jej sedemročný syn si vyžaduje neustálu starostlivosť. Je kŕmený hadičkou a má aj hadičku na kyslík. Stále je v plienkach a navždy aj zostane. Nevydáva žiadne zvuky a ani sa nepokúša komunikovať s okolím. Ako dieťa nikdy ani poriadne neplakal.

"Nie som naštvaná, pretože som dostala nedokonalé dieťa. Cítim sa tak, ako sa cítim, pretože táto "vec" mi zaberá 200 % času a nič nerobí. Nezískala som nedokonalé dieťa. Nemám dieťa," uvádza zarmútene.

Hoci majú domácu zdravotnú sestru, tá je s nimi len 20 hodín týždenne a na viac nemájú nárok. Pred narodením syna začala študovať na právnickej fakulte, ale vo svojom sne nemohla ďalej pokračovať.

Posledná kvapka

Mamička si začala uvedomovať, ako zanedbávala potreby svojho 12-ročného dieťaťa, pretože je príliš zaneprázdnená strážením svojho postihnutého syna. Mama povedala: "Nemilujem ho. Nemá žiadnu osobnosť, nie je čo milovať. Náš starší syn trpel, pretože jeho neexistujúci brat zobral všetko v jeho živote."

Matka hovorí, že posledná kvapka prišla, keď si vypočula, ako sa jej 12-ročné dieťa sťažovalo svojmu postihnutému synovi, že mu „ukradlo“ mamu.

Dodala: "Počula som zvuk. Išla som do izby mladšieho syna, aby som to skontrolovala. Mmyslela som si, že znova zabudol, ako dýchať, a videla som staršieho syna, ako ho udiera a kričí: 'Ty si dôvod, prečo nemám matku! Ty, si dôvod prečo nemám otca. Ty si dôvod, prečo nemôžem viac športovať! Nechcel som ťa a dúfam, že zomrieš!"

Rozhodla sa ho teda vzdať

Mamička sa už nedokázala pozerať na svoje najmladšie dieťa a jeho nereagovanie na okolitý svet. Rozhodla sa ho teda umiestniť do domova pre takéto deti.

"Namiesto zhrozenia som sa pozerala. A môj mladší syn jednoducho nereagoval. Žiadne známky bolesti, strachu alebo rozrušenia. Vôbec žiadna reakcia. Dýcha, ale nežije. Nevie, kto som. Nevie, kto je starší brat, nemá povedomie o sebe, o svojom okolí, a tak som sa rozhodla, že ho pošlem preč do rezidenčného zariadenia, kde ho môžu sledovať vyškolené zdravotné sestry," uviedla vo svojom vyjadrení.

Jej ďalšie slová trhajú srdce

Mamička vo svojom vyznaní pokračovala a uviedla svoje pocity. Jej slová sú naozaj veľmi dramatické.

"Nepotrebuje byť v mojom dome. Nevie a nezaujíma ho, kde je. Geneticky je to môj syn, ale nie je to rodina. Moja predtým týraná mačka s poškodeným mozgom, ktorá nemôže chodiť rovno, má väčšiu osobnosť. V skutočnosti som sa tešila na to, že budem vychovávať dieťa s Downovým syndrómom. Tento chlapec ale nie je dar. Je to genetická chyba, ktorú som pravdepodobne mala potratiť a určite by som ju ukončila, keby som vedela, že bude takýto." uviedla ďalej.

Mamička zakončila svoj príspevok slovami, ktoré trhajú srdce: „Nechcem svojho syna vo svojom dome. Nechcem na neho už nikdy myslieť a nie je mi to ľúto. A to ma to mrzí."