Príbeh slobodného gaya, ktorý si adoptoval autistické dieťa
Zdroj: Instagram
Ruben vo svojom živote prekonal viaceré výzvy, aby dosiahol neoceniteľnú, láskou naplnenú radosť stať sa otcom chlapca menom Hector.
Ruben sa narodil v Mexiku a do Spojených štátov emigroval so svojou rodinou vo veku 7 rokov. Aby sa tam dostali, museli prejsť cez studenú a špinavú rieku. Spomína si, že cesta bola veľmi náročná. Celé detstvo prežil vo Waco v Texase, kde vyrastal v 4-člennej rodine s nízkymi príjmami.
Jeho život bol náročný z niekoľkých dôvodov, z ktorých najpozoruhodnejší je fakt, že bol gay a Mexičan. Ruben tvrdí, že preto s ním celé roky zle zaobchádzali. Napriek tomu získal bakalársky titul a v 29 rokoch sa dostal na pozíciu marketingového riaditeľa, píše brightside.me.
Sen o adopcii a prvé stretnutie
Keď bol Ruben mladší, navštevoval deti v detských centrách. Tam si uvedomil, že adopcia mu poskytne zmysel života, ako aj šancu zmysluplne zmeniť životy detí a naučiť ich o svete. Cestu adopcie začal vo veku 33 rokov, pričom si bol plne vedomý prekážok, ktorým bude čeliť, najmä vyváženiu práce a povinnosti uprednostňovať potreby a záujmy dieťaťa pred jeho vlastnými.
Prvýkrát Hectora videl o rok neskôr, v júni 2017. Bol nahnevaný a vystresovaný pre zdĺhavé procesy podávania žiadostí a schvaľovania. Keďže bol slobodný, pracoval na plný úväzok a nemal blízkych príbuzných, ktorí by mu pomáhali, jeho profil sa nezdal byť na adopciu vhodný.
Sedemročný mexický chlapec ho však chytil za srdce. Ich puto bolo okamžité - strávili deň jedením a hraním hier. Hector vtedy vôbec nerozprával, len na veci ukazoval, no všetkých prekvapilo, ako úžasne na Rubena reagoval.
"Neviem, čo sa stalo, ale chcel som sa oňho len postarať," spomína Ruben na ich prvé stretnutie. Žiaľ, nevybrali ho. Keď neskôr v duchu premýšľal nad myšlienkou vzdať sa, spomenul si, ako si povedal, že toho malého chlapca získa. Nevedel však, čo by mal podniknúť a začal sa zmierovať s tým, že jednoducho to nie je možné. Vtedy sa však udial zázrak a zavolali mu, že sa nepodarilo Hectorovi nájsť vhodnú rodinu. O tri dni sa opäť stretli a začali si vytvárať puto.
Oficiálna adopcia
Ich cesta nebola jednoduchá. Hector stále nekomunikoval a mal niekoľko veľkých problémov so správaním. Ruben sa ho od začiatku snažil podporovať, hľadal programy a školenia. Bolo to veľmi ťažké obdobie, keďže pracoval na plný úväzok a staral sa o niekoľkých psov. Priznáva, že mal obavy, či to zvládne. Raz v noci, keď sedel na podlahe v kuchyni a od bezmocnosti plakal, pristúpil k nemu Hector objal ho a povedal: „Prosím ťa, nevzdávaj sa, dokážeš to." A bolo rozhodnuté. Ruben sa musel vyrovnať s viacerými smutnými udalosťami v živote, keď mu zomrel najobľúbenejší pes, rozišiel sa s ním priateľ a musel sa vzdať kariéry.
Po ťažkých chvíľach však vyšlo slnko a 14. augusta 2020 si Ruben mohol Hectora oficiálne adoptovať. Hoci nemajú rovnaké gény, sú si navzájom silnou oporou. Stretli sa v správnom čase a vďaka viere a tvrdej práci je z nich silná dvojka.
Hector sa neuveriteľne zlepšil v komunikácii, študuje a je veľmi láskavým dieťaťom. Ruben môže byť konečne sám sebou. Láska priťahuje lásku a Ruben tvrdo pracoval, aby jeho láska k Hectorovi zvíťazila nad všetkým. „Zaviazal som sa mu a sľúbil som mu to. Sľúbil som, že sa ho nikdy nevzdám. Sľúbil som, že sa o neho budem starať a budem jeho učiteľom, ktorý ho povedie životom,“ dodal spokojný a vyrovnaný Ruben.
