Eva: Keď som sa pozrela na manžela na gauči, bolo rozhodnuté
Zdroj: gettyimages.com
Eva bola už niekoľko rokov vo svojom manželstve nespokojná. „Nie som šťastná, ale som rozumná, tak viem, že nemôžem mať všetko,“ hovorievala.
Napokon, nebol to jej prvý dlhodobý vzťah. Už bola predtým vydatá. Z nevydareného manželstva si okrem dcéry odniesla aj presvedčenie, že má jednoducho smolu na mužov. A potvrdilo sa jej to aj v súčasnom vzťahu
Najskôr to vyzeralo nádejne. Milan bol síce pasívnejší než Eva, ale zasa oveľa aktívnejší, ako jej bývalý manžel. A tak sa Eva snažila zmieriť s kompromisom. Nebolo to síce to, čo by chcela, ale človek predsa nemôže mať všetko, že?
Po nejakom čase bola Eva presne v rovnakej situácii ako s jej bývalým manželom. Už zasa mala totálne pasívneho manžela, ktorý sa o nič nezaujímal a nič nerobil. Ani pracovne, ani vo vzťahu. „Čo stále máš?“ „Čo odo mňa chceš?“ „Ja som úplne v pohode!“ Všetky Evine prosby a náreky od seba odháňal, akoby to bol nepríjemný hmyz.
Eve však najviac prekážalo, že roky ťahá všetko sama. Výchovu dcéry („Veď je to tvoje dieťa, tak čo ja s tým?“), financie („Veď zarábaš dosť, tak čo odo mňa chceš?“), domácnosť („Vieš, že na to ja nie som.“). Eva postupne v sebe zabila všetky sny a túžby. Že spolu postavia dom, že možno vybudujú spoločnú firmu alebo že budú mať spolu dieťa.
Stálo ju to síce dosť síl, nakoniec ale dokázala prekonať všetky svoje rozumové, logické argumenty, prečo by sa mala s celou situáciou zmieriť. Priznala si, že je na svojho manžela doslova alergická. Dostala sa až do stavu, že keď prišla domov a videla ho opäť ležať na gauči s pivom v ruke a pozerať televíziu, tak ňou začal lomcovať obrovský hnev. A ten hnev ju postupne dostal k tomu, aby si začala klásť otázky, prečo sa vždy zmierila so spôsobom života, aký jej nevyhovoval.
Uvedomila si, že tento model fungovania si osvojila už v detstve. Jej rodičia sa rozviedli, keď Eva mala šesť. Po roku sa jej mama znovu vydala a narodila sa jej ďalšia dcéra. Evin nevlastný otec svoju biologickú dcéru nesmierne miloval, rozmaznával ju. Na Evu bol, naopak, nesmierne náročný a citovo ľahostajný. Mama Evu síce potajomky utešovala, nahlas však svoj nesúhlas nikdy neprejavila. Eva sa zmierila s tým, že chcieť niečo ináč je úplne zbytočné.
V tejto retrospektíve Eva začala spoznávať svoje súčasné správanie. Tak, ako rezignovala na vzťah s nevlastným otcom, tak rezignovala aj na vzťah s bývalým aj súčasným manželom. Uvedomila si tiež ale aj to, že všetko, čo v živote robí, sa vlastne deje s jej súhlasom. Nikdy sa proti ničomu nepostavila, namiesto toho vždy hľadala cestu, ako sa s vecami a situáciami zmieriť. Eva zrazu uvidela realitu, aká naozaj bola.
Prestávala v sebe cítiť beznádej, že nech robí, čo robí, aj tak sa nakoniec bude musieť zmieriť s málom. Narovnala sa, lebo si už uvedomila, že má čo ponúknuť a že nemusí byť vo vzťahu, kde je nešťastná, hoci ten druhý je „v pohode“.
