Mám najhoršieho syna na svete: Kde som urobila chybu?
Zdroj: gettyimages.com
Neznášam matky, ktoré rozmaznávajú svoje deti, ktoré im všetko dovolia, nemajú žiadne hranice v tom, čo sa môže a čo už nie. Ja zo svojho Iva vychovávam slušného človeka.
Veľmi ma prekvapilo, keď Ivo dostal zo školy poznámku, že sa pobil so spolužiakom. Ja ho takého vôbec nepoznám! Doma je pokojný, skôr tichý, o žiadnej agresii sa nedá hovoriť. Keď som sa ho spýtala, prečo sa pobil, povedal, že mu spolužiak zobral pero a nechcel mu ho vrátiť. No, mne sa to ako dôvod nezdalo, aj som to Ivovi povedala. Iba sklonil hlavu a nič nehovoril.
Potom ho iný spolužiak pozval na oslavu narodenín. S deťmi tam zostali aj iné matky, tak som tiež nechcela odísť. A bola som úplne zhrozená z toho, ako sa tam Ivo správal. Do každého zapáral, každému bral hračky, koho mohol, tak sotil, jednoducho robil zle. Mala som pocit, že mám najhoršieho syna na svete. A vôbec neviem, čo s tým…
„Príliš protektívne matky, ktoré nadmieru ochraňujú svoje deti, sú jeden extrém a príliš prísne matky sú ten druhý,“ hovorí odborný kouč Jakub Vertelman.
„Ani jedny nenechajú svoje deti dýchať, nedajú im priestor na sebavyjadrenie, na to, aby sa naučili povedať, čo chcú, čo sa im páči a čo nie. Potom sa z jedných stanú ustráchaní dospelí, ktorí nevedia bez maminej pomocnej ruky spraviť ani krok a z druhých buď agresívne alebo nesebavedomé typy, ľudia, ktorí majú celý život pocit, že nie sú dosť dobrí. Vlastne ani poriadne nevedia, čo sa od nich požaduje a nie sú schopní všetky požiadavky – tie reálne, ale aj tie vymyslené – splniť.
Čo však napĺňajú dokonale, je scenár, že sú najhorší na svete. To im totiž vštepila ich mama a toto presvedčenie im môže zostať naozaj až do vysokého veku.
Všetci rodičia by teda mali mať na pamäti, akého človeka chcú zo svojho dieťaťa vychovať. Príkladov okolo seba nájdu určite dosť. Stačí sa len poobzerať a poučiť sa zo skúseností. Svojich aj ostatných.“
