Príbeh zo života: Brat ma nakazil kovidom, skoro som prišla o dieťa
Zdroj: gettyimages.com
S nevlastným bratom Samom som vždy mala dobrý vzťah. Starala som sa oňho, keď bol bábätko, vodila som ho na krúžky a boli sme si veľmi blízki.
Bola som už tehotná, v prvom trimestri, keď som sa vydávala. Hoci môj otec už so Samovou mamou nežil, nevedela som si predstaviť, že by na mojej svadbe chýbal. A Samo sa strašne tešil.
Na svadbu prišiel s naším otcom. Hoci má len jedenásť, v novučičkom obleku vyzeral ako mladý muž. Vyobjímali sme sa, Samo tvrdil, že vyzerám ako princezná, ani oči zo mňa nespustil. Pochutnal si na všetkom, čo bolo na stole a odchádzal veľmi spokojný. A ja som bola rada, že v tento deň bol so mnou.
O pár dní som dostala teplotu a začala som pokašliavať. Pripisovala som to únave a predsvadobnému stresu. Lenže bolo mi čím ďalej, tým horšie. Aj Róbert, môj manžel, začal byť chorý.
Testy potvrdili najhoršie obavy. Chytili sme kovid. Zo svadobčanov sme ochoreli len my dvaja, tak som spočiatku nikoho z hostí neupodozrievala. Až keď som skončila na pľúcnej ventilácii a môj ešte nenarodený Jakubko mal tiež veľké problémy s dýchaním, som začala rozmýšľať nad tým, kde som sa vlastne nakazila.
Bola som v nemocnici takmer mesiac. Keď ma už odpojili od prístrojov, nebol na tom dobre Jakubko. Naozaj to chvíľami vyzeralo, že to nedá, že ho kovid premôže. Snažila som sa nepripúšťať si to najhoršie, ale veľmi sa mi to nedarilo. Po ďalšom mesiaci sme ale boj s kovidom vyhrali.
Keď som už bola doma, volal mi otec. Že ma asi nakazil Samo. Pred svadbou zatajil, že mal pozitívnych nejakých spolužiakov, dokonca kovid dostala aj jeho mama. A to pár dní pred mojou svadbou. Tak veľmi chcel na nej byť, že sa pre istotu ani nebol dať otestovať. Taký bol neuveriteľne sebecký, že vôbec nemyslel na mňa, na to, že som tehotná, že môžem byť skôr náchylná chytiť akýkoľvek vírus.
Zavolala som mu, až keď ma prešla najväčšia zlosť. Akurát som mu povedala, ako veľmi ma sklamal, že mu na mne vlastne vôbec nezáleží. Snažil sa k tomu niečo povedať, ale aj cez telefón bolo jasné, že nenachádza slová.
Neviem, ako bude náš vzťah vyzerať ďalej, zatiaľ som sa s ním ešte nestretla. A ani nemám chuť sa s ním stretnúť.
Čo ma ale trápi viac, že neviem, či nejaké kovidové následky nebude mať Jakubko. Zatiaľ vyzerá byť všetko v poriadku, ale stále som ešte len vo štvrtom mesiaci… Ale verím, že už sa nič zlé nestane.
