Táto detská lekárka ordinovala do veku 103 rokov!
Zdroj: es-la.facebook.com
Svoj život zasvätila deťom. Liečila nielen ich choroby, ale zaujímala sa aj o to, ako ich rodičia vychovávajú a čo pre ich zdravý vývoj robia. Nebála sa ich kritizovať.
Leila Denmark sa narodila 1. februára 1898 v Georgii v USA ako tretie z dvanástich detí a od malička sa chcela stať učiteľkou. Okrem toho ju však veľmi bavilo liečenie a jej prvými pacientmi boli ich domáce zvieratá či zvieratá zo susedstva. Dokázala im pomôcť vylízať sa z rôznych neduhov, aj keď dospelí už nad nimi zlomili palicu.
Napriek svojim záľubám však nešla študovať pedagogiku či medicínu, ale vrhla sa na chémiu a fyziku. Nebolo jej to ale na škodu, lebo si ešte viac rozšírila obzory a pochopila, že jej poslaním je medicína. V dobe, keď žila, však ženy medicínu neštudovali. Vďaka odhodlaniu sa ale na školu dostala a stala sa v poradí len treťou ženou, ktorej sa podarilo obhájiť titul na medicíne. Práve keď skončila štúdium, vrátil sa zo zahraničia jej snúbenec a Leila otehotnela. Zakrátko priviedla na svet svoju jedinú dcéru Mary.
Jej prvým pracoviskom bola detská nemocnica. Potom si otvorila súkromnú prax a snažila sa byť nielen lekárkou pre deti, ale aj akýmsi poradcom pre rodičov. Ako píše Independent, často im opakovala vetu: „Buď tým, kto vychováva svoje dieťa.“ Vysvetľovala im, že zdravie dieťaťa majú v rukách oni a musia dbať na jeho zdravú výživu a dostatok pohybu. Presadzovala názor, že hlavnou úlohou matky je starať sa o deti a dohliadať na ich zdravý vývoj, za čo si vyslúžila aj kritiku z radov odborníkov, ktorí nevideli miesto ženy len pri deťoch. Už vtedy upozorňovala na to, že deti by mali jesť hlavne ovocie a zeleninu, vyhýbať sa rafinovanému cukru a sladkým nápojom. Odsudzovala fajčenie rodičov pred deťmi.
Vo svojej ordinácii sa neriadila ordinačnými hodinami, k dispozícii bola vždy, keď to bolo potrebné. Po vypuknutí epidémie čierneho kašľa v roku 1932 uskutočnila prelomový výskum v oblasti diagnostiky a liečby tohto ochorenia. Nemohla sa pozerať na to, koľko detí na čierny kašeľ zomrelo. Stala sa jednou zo štyroch žien spoluzodpovedných za vývoj vakcíny proti čiernemu kašľu, vďaka čomu sa podarilo zachrániť tisíce detských životov. V roku 1935 získala Fischerovu cenu.
Prax detskej lekárky vykonávala Leila neuveriteľných 73 rokov až do svojich 103 rokov! Keby jej slúžil zrak, s najväčšou pravdepodobnosťou by vydržala aj dlhšie. V pokročilom veku už liečila aj pravnúčatá svojich prvých pacientov. Vďaka tomu, že účtovala len symbolické poplatky a ochotne konzultovala s rodičmi nekonečné hodiny, chodili k nej aj zďaleka. Medzi pacientami mala deti z tých najbohatších, aj z najchudobnejších rodín. Mala úžasnú povesť. Hovorilo sa o nej, že dokáže dignostikovať ochorenie už len pohľadom. Vydala aj príručku pre rodičov pod názvom Každé dieťa by malo mať šancu.
Leila zomrela pred desiatimi rokmi vo veku 114 rokov. Svoju dlhovekosť pripisovala striedmej životospráve. Nejedla žiadne sladkosti, pila iba čistú vodu a pravidelne si dopriala bielkoviny a zeleninu.
