Túto lekciu by malo dostať každé dieťa!
Zdroj: gettyimages.com
Tento príbeh je o mladom mužovi, ktorý sa uchádzal o dôležitú pozíciu vo veľkej firme. V skutočnosti nám ukazuje, čo je vo výchove najdôležitejšie. Nikdy by sme na to nemali zabúdať.
Mladý muž sa uchádzal o dôležitú pozíciu vo veľkej firme. Pred posledným kolom pohovorov ho čakalo stretnutie s riaditeľom firmy. I napriek tomu, že životopis mladého muža bol vynikajúci, riaditeľ sa ho spýtal: „Dostali ste na štúdium štipendium?“
Chlapec odpovedal: „Nie.“
„Bol to váš otec, kto vám štúdium zaplatil?"
„Áno,“ odpovedal mladík.
„Kde pracuje váš otec?"
„Môj otec je kováč."
Riaditeľ požiadal mladého muža, aby mu ukázal ruky. Ten mu ukázal pár rúk, ktoré boli hebké a dokonalé.
„Už ste niekedy pomáhali rodičom v ich práci?"
„Nikdy, moji rodičia vždy chceli, aby som študoval a čítal ďalšie knihy. Okrem toho, otec takú prácu zvládne lepšie ako ja," odpovedal pravdivo mladík.
Riaditeľ povedal: „Mám prosbu! Keď dnes prídete domov, choďte a umyte ruky vášho otca a príďte za mnou zajtra ráno."
Mladý muž cítil, že jeho šanca dostať prácu je vysoká. Keď sa vrátil domov, spýtal sa svojho otca, či by mu dovolil umyť mu ruky. Otec mal zmiešané pocity, cítil sa divne aj šťastne. Napriek tomu ukázal synovi svoje ruky. Mladý muž mu ich umyl kúsok po kúsku. Bolo to po prvýkrát, keď si poriadne všimol, že ruky jeho otca sú vráskavé a majú veľa jaziev a stôp po manuálnej práci. Niektoré mozole boli také bolestivé, že mu koža na nich praskala a lúpala sa, keď sa ich dotkol.
Bolo to po prvýkrát, keď mladý muž spoznal, čo znamená pre tento pár rúk pracovať každý deň, aby bol schopný platiť za jeho štúdium. Modriny a jazvy na rukách boli cenou, ktorú jeho otec zaplatil za jeho vzdelanie, školské aktivity a jeho budúcnosť.
Po umytí otcových rúk stál mladý muž nejaký čas v tichu a rozmýšľal. Potom mu pomohol upratať dielňu. V tú noc otec a syn skoro celú predebatovali.
Na druhý deň ráno šiel mladý muž do kancelárie riaditeľa. Ten si všimol jeho trochu zničené ruky od práce a slzy v očiach pri odpovedi na otázku: „Môžete mi povedať, čo ste včera urobili a čo ste sa u vás doma naučili?"
„Umyl som otcovi ruky a keď som skončil, pomohol som mu upratať dielňu. Teraz už viem, aké to je oceniť a spoznať, že bez mojich rodičov, by som nebol tým, kým som dnes. Tým, že som pomohol otcovi, si uvedomujem, aké ťažké je robiť niečo sám. Naučili ste ma oceniť dôležitosť a hodnotu pomoci mojej rodiny,“ povedal mladý muž.
„To je to, čo hľadám u mojich zamestnancov. Chcem zamestnať niekoho, kto dokáže oceniť pomoc ostatných. Človeka, ktorý pozná ťažkosti, ktorými prechádza niekto iný, aby mohol splniť svoju úlohu. Človeka, ktorý si uvedomuje, že peniaze nie sú jediným cieľom v živote. Ste prijatý,“ odvetil mu riaditeľ.
Čo chce tento príbeh povedať? U dieťaťa, ktoré rozmaznávame, chránime a má všetko, čo chce, rozvíjame mentalitu "mám právo" a vždy preferuje len samo seba, ignoruje úsilie rodičov, rodiny a priateľov. Naozaj týmto dieťa ochraňujeme alebo naopak, ničíme ho?
Dieťaťu môžeme dať vlastnú izbu vo veľkom dome, dobré jedlo, počítač, tablet, mobil a veľkú televíziu, ale keď budeme umývať podlahu alebo maľovať stenu, dieťa to musí zažiť tiež. Po jedle sprace riad spoločne so súrodencami, nech poskladá bielizeň alebo s vami varí, trhá burinu alebo kosí trávnik. Nerobíte to preto, že ste chudobný a nemôžete si dovoliť pomoc. Robíte to preto, že svoje deti milujete a chcete, aby pochopil určité veci o živote.
Deti sa musia naučiť oceniť množstvo úsilia, ktoré je potrebné urobiť, aby bolo všetko tak, ako má byť. Musí zažiť ťažkosti v živote, ktoré ľudia musia prekonať, aby boli úspešní a musia sa dozvedieť, že cez jeden neúspech sú schopní uspieť.
Deti sa musia tiež naučiť ako pracovať a hrať sa s ostatnými a že nebudú vždy vyhrávať, ale vždy môžu pracovať tvrdšie, aby dosiahli svoje ciele. Ak urobia, čo je v ich silách, tak môžu byť hrdí na svoje všetko úsilie. Život je o dávaní a pomoci a toto sa nenaučia nikde inde, iba doma.
Príbeh sme našli na facebooku, autora nepoznáme, no súhlasíme s ním na 100 percent. Ukážme deťom cestu a dávajme im lásku, no naučme ich, že nemôžu len brať, ale treba aj dávať.
Prečítajte si tiež:
7 krokov, ako naučiť dieťa sebauvedomeniu
10 vecí, ktoré sa deti potrebujú naučiť v detstve
