Je dlhšia materská u nás výhodou alebo hendikepom?
Zdroj: Thinkstock.com
O možnosti byť doma s dieťaťom 3 roky ako u nás môžu mamy v niektorých krajinách len snívať. Na druhej strane, naše dávky patria k tým úplne najnižším.
Zo 14 na 16 týždňov zvýšili od apríla platenú materskú dovolenku na Novom Zélande. Od budúcoročného apríla štát mamám preplatí o ďalšie dva týždne na materskej viac. Tamojším rodičom to však stále nestačí a chceli by s deťmi zostať doma aspoň rok. Toho sa tak skoro nedočkajú, vláda vo februári odmietla aj návrh na predĺženie platenej rodičovskej dovolenky na šesť mesiacov, lebo by podľa nej išlo o neakceptovateľné zvýšenie nákladov. Štát im totiž počas materskej dovolenky prepláca 100 percent z predchádzajúcej mzdy až do maxima, ktoré je v tomto roku určené na 504,20 dolárov pred zdanením na týždeň. Mesačne tak do rodiny aj počas materskej môže pribudnúť takmer 2017 dolárov, z čoho aj po zdanení zostane stále krásna sumička.
Na materskú v rovnakej výške ako predchádzajúci príjem majú aj mamy vo viacerých európskych krajinách. Napríklad v susednom Rakúsku, Poľsku, ale aj v Nemecku, Španielsku, Luxembursku, Portugalsku, Holandsku, Nórsku či Dánsku. Také Nórky sa naozaj nemajú na čo sťažovať, ich základná materská dovolenka trvá 46 až 52 týždňov s tým, že prvých 46 týždňov dostávajú sto percent z platu a počas zostávajúcich týždňov 80 percent z platu. Zaujímavosťou je, že 14 týždňov materskej prislúcha mame a 14 týždňov povinne otcovi, ostatné týždne si už môžu zorganizovať podľa toho, ako im to viac vyhovuje.
Naopak, u nás, v susednom Česku, Maďarsku, v Taliansku, Írsku, Švédsku, Fínsku či Grécku je materská nižšia ako bol predchádzajúci príjem mamy. Slovenské mamy majú nárok na 65 % z denného vymeriavacieho základu, Češky, Maďarky a Fínky na 70 percent, Švédky, Talianky a Írky na 80 percent a maminy v Grécku na 50 percent. Každá krajina má určený maximálny strop, z ktorého je možné materskú vypočítať.
Naša materská je luxusne dlhá, no chudobná
Nárok na materskú dovolenku, ktorá u nás trvá 34 týždňov, majú mamy v iných krajinách obvykle o dosť kratšiu – priemer je 18 týždňov, no sú aj výnimky a napríklad v takom Švédsku je to až 480 dní.
Najlepšie spoločnosti pre pracujúce matky. Pozrite si ich!
Nech ste však na Slovensku pred odchodom na materskú zarábali akokoľvek dobre, maximálna suma, ktorú môžete dostať, je 819 eur a to konkrétne za mesiace, ktoré majú 31 dní. V porovnaní s dobre zarábajúcom mamou na Novom Zélande je to trochu smutné. Samozrejme, odhliadnuc od toho, že pre mnohé Slovenky by bolo aj tých vyše 800 eur mesačne úžasnou sumou, lebo vzhľadom na nízke platy majú maminy u nás materskú obvykle o dosť nižšiu. Po skončení materskej prechádzajú na 200-eurový rodičovský príspevok, ktorý môžu poberať do tretieho roku života dieťaťa a pri nepriaznivom zdravotnom stave do šiesteho roku. Často by sa aj vrátili do práce, ak by mali do akej alebo ak by zarobili toľko, že by si mohli dovoliť platiť jasle.
Na Slovensku podobne ako napríklad v Českej republike, dostávame dva druhy dávok – materskú a rodičovský príspevok. Kým na to, aby žena dostala materské, musí byť za posledné dva roky pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní, pre získanie rodičovského nemusí spĺňať takéto podmienky. Pri rodičovskom príspevku je to však rozdielne – kým na Slovensku je pre všetkých fixný, v Českej republike si rodičia môžu určiť mesačnú výšku aj dĺžku tak, aby vyčerpali celkovú výšku príspevku, na ktorú majú nárok, čo jej 220 tisíc českých korún. Čerpať ju môžu maximálne do štyroch rokov veku dieťaťa.
Rodičovský príspevok sa tento rok nezvyšuje
V USA síce mamy nárok na materskú dovolenku majú, zo zákona však nemajú nárok na žiadne príspevky od štátu ani od zamestnávateľa. Znamená to, že garantovaných 12 voľných týždňov si vybrať môžu, ale na tento čas prídu o príjem. Trojmesačné voľno tak mnohé mamy ani nevyčerpajú, lebo žiť z jedného platu je zložité aj tu. K dispozícii však majú množstvo jaslí, škôlok a opatrovateliek, ktoré si každý priemerne zarábajúci Američan môže dovoliť.
Štúdie a rôzne prieskumy dlhodobo hovoria o tom, že najlepšie sa žije maminám v škandinávskych krajinách, no aj v Austrálii či Francúzsku, najhoršie to majú mamy v takých krajinách akými sú Afganistan, Nigéria, Guinea-Bissau, Jemen, Čad či Kongo. Nejde len o finančnú podporu od štátu, ale o celkové podmienky, v akých a za akých podmienok rodiny svoje deti vychovávajú.
Prečítajte si tiež:
Desať emočných výziev každej mamy
Ukážeme vám, akú veľkosť má bábätko v brušku
Rodina alebo kariéra. Ženy si musia vybrať!
