Lucia Palugyayová rodičom radila, ako deti naučiť pekne rozprávať: Čo najviac ovplyvňuje správnu výslovnosť?
Zdroj: Facebook/Lucia Palugyay
Pred pár dňami zasiahla Slovensko smutná správa o náhlej smrti uznávanej logopedičky a moderátorky detskej televízie Jojko Lucie Palugyayovej. Lucia sa celý život venovala deťom, ich reči a komunikácii s nimi. Jej vzácne rady tu ostanú navždy.
Lucia Palugyayová sa neuchytila len ako šikovná a obľúbená logopedička, ale aj ako moderátorka relácie Rapotáčik. K poslednej tretej sérii si dokonca sama písala scenár.
Podľa informácií Nového Času Lucia 20. februára zomrela na mozgovú príhodu. Jej náhla smrť zasiahla nielen najbližších, ale aj divákov TV Jojko, ktorí jej reláciu pravidelne sledovali.
Lucia po sebe zanechala množstvo cenných rád. Magazínu Svet Evity v minulosti poskytla rozhovor, v ktorom prezradila napríklad aj to, od čoho závisí a čo najviac ovplyvňuje správnu výslovnosť a čistotu jazykového prejavu u detí.
,,Do určitej miery vplýva na vývin reči genetika, ale aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Na správnu výslovnosť môžu vplývať faktory ako zväčšená nosová mandľa, časté zápaly stredného ucha, časté nádchy, soplíky, alergie, zlý zhryz. Je dobré naučiť dieťa čo najskôr hrýzť tuhú stravu, piť z pohárika, eliminovať a najneskôr po druhom roku úplne odstrániť používanie cumlíka a dojčenskej fľaše. Naučiť ho správne smrkať a dýchať nosom,” uviedla logopedička. Upozornila však na skutočnosť, že aj keď všetky tieto zásady rodič dodrží, nemusí vždy platiť, že sa poruchy výslovnosti neobjavia. Môže za tým byť napríklad aj pomalšie dozrievanie fonematického sluchu – schopnosti dieťaťa počuť nenápadné rozdiely medzi hláskami.
Rodič by mal vyhľadať logopéda vtedy, ak vidí a cíti, že sa u jeho dieťaťa reč nevyvíja podobne ako u jeho rovesníkov. ,,Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči. Sledujeme, či s nami komunikuje gestami, či nám rozumie jednoduché otázky, či má záujem o interakciu s dospelým alebo inými deťmi. Napríklad v dvoch rokoch by už dieťa malo rozprávať v dvojslovných, trojslovných kombináciách, začínať tvoriť prvé krátke vety, ovládať minimálne 50 – 70 slov,” vyjadrila sa Palugyayová.
Medzi 3. a 4. rokom by už dieťa malo hovoriť gramaticky správne, malo by mať istú slovnú zásobu a mala by mu rozumieť aj cudzia osoba a rovnako tak ono by malo rozumieť reči iných ľudí. ,,Dieťa ešte nemusí úplne presne vyslovovať napríklad hlásky L a R. Ak ich však ešte nevie správne vysloviť v predškolskom veku, tiež je dobré vyhľadať logopéda. Súčasné trendy smerujú k terapii aj vo výslovnosti čo najskôr, často už aj okolo tretieho roka,” doplnila.
Ak majú deti v predškolskom veku problémy s čistou výslovnosťou alebo nebodaj aj vo vyššom veku, návšteva logopéda by mala byť nevyhnutnou. ,,Problémy s artikuláciou sa totiž môžu neskôr odzrkadliť aj v škole, pri osvojovaní si pravidiel pravopisu a správnej techniky čítania. Nesprávna výslovnosť sa dá odstrániť v akomkoľvek veku. Klientmi sa môžu stať aj dospelé osoby. Ibaže čím je dieťa staršie, tým dlhšie sa nesprávna výslovnosť fixuje, a teda potrebuje väčšiu dávku motivácie. A práve tú často v tomto veku stráca. Pokiaľ je dieťa malé, túto úlohu zastávajú rodičia. Oni musia s dieťaťom precvičovať úlohy, ktoré dostali od logopéda. Čím viac precvičujú, tým je efekt terapie lepší,” objasnila Lucka. Česť jej pamiatke.
