TOP 15 najnebezpečnejších ciest do školy vo svete

2018-09-01 14:30:14 |

Už sa iba dvakrát vyspia a je to tu! Deti opäť čaká každodenná cesta do školy. Ak sa tým vašim zdá, že práve ony to majú komplikované, asi by si mali pozrieť tieto fotky.

Máte v pamäti príbehy o tom, ako vaši rodičia či prarodičia chodili aj kilometre v snehu, aby sa dostali do školy? Niektoré z príbehov našich predkov sú trochu prizdobené, no mnohí to mali určite komplikovanejšie než my alebo naše deti, ktoré často privezieme až pred školu a po vyučovaní ich zase vyzdvihneme a odvezieme domov. Iné sa vozia školskými autobusmi alebo to majú pešo naozaj „na skok“. Určite aj na Slovensku nájdeme školákov, ktorých cesta do školy nie je až taká jednoduchá. S týmto problémom sa stretávajú najmä deti, žijúce s rodičmi v odľahlejších obciach, ktorých spojenie s mestami je slabo pokryté. Sú však aj krajiny, kde cesty za vzdelaním vedú cez rieky, jazerá, lesy či iné nebezpečné miesta. Pozrite sa s nami na ne:

V jednej časti Kolumbie sa deti do školy spúšťajú po 800-metrovom oceľovom lane nachádzajúcom sa vo výške 400 metrov nad riekou Rio Negro. Extrémne riskantný spôsob ako získať vzdelanie absolvujú deti už vo veku šesť rokov aj s ruksakmi na chrbtoch.

Deti v indonézskom Lebaku museli prechádzať do školy po tomto nebezpečnom visutom moste. Chýbalo na ňom veľa dosiek, no aj tak to deti nezastavilo. Keď tieto fotky obleteli svet, najväčší indonézsky výrobca ocele PT Krakatau Steel postavil nový bezpečnejší most.

Takto putujú na internátnu školu deti cez Himaláje v Zanskar v Indických Himalájach.

Deti z tejto horskej dedinky v kraji Sangzhi na juhu Číny nachádzajúcej sa v odľahlom pohorí Badagong to tiež nemajú ružové. Obec so zhruba 100 obyvateľmi je odrezaná od okolitého sveta a jedinou možnosťou, ako sa relatívne rýchlo dostať do školy, je používať drevené rebríky vedúce do údolia. Sú úplne strmé a úplne bez akýchkoľvek bezpečnostných opatrení. Bez problémov ich zliezajú už päťročné deti. Ak by nevyužívali rebríky, čakal by ich denne asi štvorhodinová bežecká obchádzka.

Na tejto fotke sú školáci prekračujúci rieku na nafúknutej duši v provincii Rizal na Filipínach.

Afganistan nie je v posledných rokoch ideálnym miestom na život. Krajina je zmietaná vojenskými konfliktami. Hemží sa to tu vojakmi, ale aj teroristami, ktorí dostali krajinu do úbohého stavu. Každá jedna cesta do školy je nebezpečná, lebo stále tu ide o život. Deti však riskujú život, aby získali vzdelanie a mohli žiť lepšie. Často sa však na školu vykašlú a vo veku, kedy by sa ešte mali hrať s hračkami, chytia do ruky zbraň a bojujú.

Deti v najsevernejšom indickom štáte Kašmír chodia do školy cez túto provizórnu lávku. Pôvodná bola poškodená pri búrke a namiesto vybudovania novej ju nahradili doskami a konármi. Stačí jeden chybný krok a dieťa zmetie prúd...

Títo školáci zo severovýchodu egyptskej Káhiry majú školu v obci Ibsheway el-Malaq v Gharbíji, ktorú navštevujú, od domu vzdialenú 165 kilometrov! To, ako sa do nej dostávajú, je naozaj nebezpečné. Často skáču na korby nákladiakov, ktorých vodiči o nich však vôbec netušia. Na jenom kamióne ich je neraz zavesených 5 aj 10.

V kanadskom Toronte si už zvykli na vážne snehové búrky. Často prichádzajú neohlásene a za krátky čas tam napadá aj 50 centimetrov snehu. Na tejto fotke sa dvaja školáci, ktorí bývajú mimo Toronta, snažia dostať do školy aj napriek zúriacej búrke.

Zápavy sú v niektorých častiach Indie úplne bežnou, i keď nepohodlnou účasťou života. Chlapci z tejto základnej školy v Bassi Kalan prenášajú svoje školské lavice po zatopení na suchšie miesto. Mnoho žiakov má školu od domu veľmi ďaleko a nie sú schopní sa do nej dopraviť, preto má India najviac negramotného obyvateľstva na celom svete.

V Kosove musia deti prejsť za vzdelaním niekoľko míľ cez zamrznuté jazero Batllava. Na tejto fotke sú školáci z obce Orllan, ktorí sa mohli konečne po niekoľkých týždňoch zlého počasia vybrať do školy. Inak ako po tomto jazere to možné nie je, no prejsť ho je veľmi riskantné. Napriek tomu sú ochotní pre vzdelanie to urobiť.

Títo čínski školáci sú nútení chodiť za vzdelaním cez pohorie. Do základnej školy nachádzajúcej sa v provincii Guizhou prechádzajú po tomto strmom útese 5 hodín! Na fotke vedie deti riaditeľ školy a zároveň učiteľ matematiky Xu Liangfan. Úzka cestička, po ktorej pozdĺž útesov idú, vznikla pred vyše 40 rokmi. Je to jediná cesta medzi obcou Gengguan, kde deti žijú a školou, ktorú navštevujú.

V Padangu, najväčšom meste na západnom pobreží indonézskej Sumatry, sa nachádza univerzita Andalas. Pred jej absolvovaním však musia študenti rovnako ako u nás absolvovať základnú aj strednú školu. Títo žiaci za vzdelaním chodia po pevnom lane nachádzajúcom sa deväť metrov nad riekou. Denne tak čelia nebezpečenstvu pádu.

Zničujúce záplavy skomplikovali život školákom vo filipínskej Manile. Na tejto fotke vidíme žiakov z provincie Taytay v Rizale, ktorí sa do učebne vo svojej škole dostávajú v gumákoch prechádzajúc po stoličkách ako po provizórnom moste. Školské ihrisko im postavili na bývalej skládke a o odtoku môžu iba snívať. Preto sa niet čo diviť, že je škola neustále zaplavená vodou.

Takto chodia skupiny školákov zo Srí Lanky každý deň do školy po doske natiahnutej medzi stenami pevnosti Galle Fort zo 16. storočia. Dôvodom je nedostatočná infraštruktúra a nerovnaký prístup k vzdelaniu na Srí Lanke. Občianske konflikty a cunami v roku 2004 spôsobili, že situácia je ešte horšia ako pred tým. V mnohých oblastiach ostrovnej krajiny je bežné, že dievčatá v školskom veku pracujú dlhé hodiny za nízke mzdy namiesto získania riadneho vzdelania. To má za následok vážne medzery v gramotnosti.