Ako som naučila dcéru zodpovednosti: Na túto príučku Sofia nezabudne!
Zdroj: gettyimages.com
Moja Sofinka bola šiestačka. V podstate jednotkárka, spolužiaci ju mali radi, len doma to škrípalo na všetkých frontoch. A to sme sa o ňu tak dobre starali!
Namiesto vďačnosti papuľovala, nespravila nič, o čo sme ju požiadali, vôbec s nami nekomunikovala, doma s ničím nepomohla, nedodržiavala dohody a k tomu všetkému bola aj drzá.
Vozili sme ju do školy, lebo bývame na dedine a do školy to má autobusom celkom komplikované. Ale ráno nikdy nebola včas pri aute, všetci sme preto meškali do práce, boli sme na ňu naštvaní, ale to vôbec nepomáhalo. Tak sme sa jej snažili zakazovať mobil a tablet, ale ani to nepomohlo. Akurát na nás bola ešte viac naštvaná.
A to sme sa jej snažili ráno všetko uľahčiť – ja som sa jej vždy pýtala, či si nezabudla mobil, peňaženku, či má všetko potrebné do školy. Lenže ona sa mi nielenže nepoďakovala, ale ešte bola na mňa aj hnusná.
Raz mi však praskli nervy. So Sofiou som v to ráno išla sama. Ako vždy, meškala. Zakričala som na ňu, že ak do minúty nepríde, tak odchádzam. Neprišla a ja som skutočne odišla. Sofia musela ísť do školy autobusom, ktorý ale šiel až o hodinu. Po prvý raz mala neospravedlnené hodiny, po prvý raz sa musela sama učiteľke ospravedlniť. Bolo jej to nepríjemné a neospravedlnené hodiny ju celkom vystrašili.
Sofii som oznámila, že to odteraz bude tak vždy. Keď nepríde načas, tak ju jednoducho necháme doma. Musím povedať, že to naozaj zabralo a odvtedy bola pri aute vždy včas.
Pri tom všetkom som si ale uvedomila ešte jednu vec. Že svoju dcéru naozaj kontrolujem až príliš, že musím nechať na nej, či bude mať úlohy, či bude mať pripravené všetky veci, či niečo nezabudla… Že je to vlastne to isté, ako s tým odchodom do školy. Tak som sa jej ráno prestala klásť kontrolné otázky. Neviem, či si odvtedy niečo zabudla alebo nie, ale rozhodne prestala ráno prevracať oči a dokonca so mnou aj začala komunikovať.
Myslím si, že som jej konečne dala priestor na to, aby sa starala o svoje veci sama, aby bola za seba viac zodpovedná. A tento postoj prospieva nám všetkým.
