14 mýtov, ktoré by mali rodičia pri výchove dieťaťa ignorovať

14 mýtov, ktoré by06.01.2021 |

Pri snahe o čo najlepšiu výchovu svojho dieťa sú rodičia schopní uveriť rôznym tipom a radám, ktoré sú v skutočnosti len nezmyslami. Odhaľte najväčšie klamstvá!

Mýtus 1: Hryzadlá sú pre dieťa nevyhnutné

Detskí logopédi tvrdia, že hryzačka môže mať vplyv na reč detí. Ukázalo sa, že deti, ktoré ich používajú, nie sú schopné rozpoznať rozdiel medzi zvukmi, pretože jazyk a sluch sú veľmi úzko spojené. Aj deti, ktoré ešte nezačali rozprávať, používajú svoj jazyk na to, aby porozumeli reči. Keďže je jazyk „zaneprázdnený“ hryzačkami, táto schopnosť sa dočasne stráca.

Mýtus 2: Deti zaspia, keď sú unavené

Rodičom je dobre známa situácia, keď sú vyčerpaní a unavení, no ich batoľa je bdelé a vyžaduje si svoju pozornosť. Väčšina dospelých ľudí sa ukladá k spánku vtedy, keď je jednoducho unavená. Zrejme prekvapujúci bude pre rodičov fakt, že u batoliat je to inak, ako sa píše na brightside.me. Únavu zvyčajne dajú najavo svojou zlou náladou, plačom, nervozitou a nevrlosťou. Ak im nie je dopriaty oddych a sú čoraz viac unavenejšie, môže to vyústiť až do problémov so zaspávaním a cez noc sa môžu niekoľkokrát zobudiť. 

Mýtus 3: Dieťa by malo začať s toaletnými návykmi najneskôr vo veku 18-24 mesiacov

Pravdou je, že neexistuje univerzálny čas, kedy je potrebné s budovaním týchto návykov. Ako upozorňujú pediatri, rodičia môžu chcieť tento proces urýchliť, pretože plienky sú drahé, ale batoľa na to ešte nemusí byť pripravené. Podľa Americkej akadémie rodinných lekárov by sa tréning s nočníkom mal začať medzi 21. až 36. mesiacom.

Mýtus 4: Zapnutá televízia v pozadí nemá vplyv na deti

Robíme to občas všetci. Televíziu nechávame zapnutú len tak ako hluk v pozadí. Podľa štúdií, ak sú v dome malé deti, je lepšie to radšej nerobiť. Malé deti nie sú schopné „vykonávať viac úloh naraz“, a ak televízor hrá v pozadí, preruší ich hru a odvedie ich od učenia sa pri hraní, takže sa nebudú úplne koncentrovať. Vedci tvrdia, že televízia v pozadí môže spomaliť vývoj jazykov u detí do 2 rokov.

Mýtus 5: Deti musia dobehnúť učenie ešte pred dosiahnutím 3 rokov

Tento mýtus sa považuje za najškodlivejší pre deti aj ich rodičov. Medzi ľuďmi sa začal šíriť v dôsledku nesprávneho pochopenia vedeckého vysvetlenia funkcie ľudského mozgu a stal sa známym už dávno. Mýtus vysvetlil už v roku 1999 John T. Bruer vo svojej knihe. Strata nervových spojení po 3. roku života neznamená, že dieťa bude mať nižšie IQ, ak sa dovtedy toho nenaučí čo najviac. Znamená to, že deti vytvárajú stabilné reakcie na najpôsobivejšie udalosti v ich živote do veku 3 rokov a niektoré z nich zanechajú v mozgu stabilnú stopu. Ľudský mozog je však plastický a trojročný míľnik nemá nič spoločné s rýchlym učením.

Mýtus 6: Vzdelávacie hračky sú životne dôležité pre dobrý vývoj mozgu

Rôzne vzdelávacie a interaktívne hračky môžu podľa výrobkov naučiť deti rozprávať. V skutočnosti však „zabíjajú“ predstavivosť detí. Robia všetko, no nestimulujú deti k tvorivým činnostiam, ako tvrdia psychológovia. Najlepší spôsob, ako hračka môže podporiť vývoj jazyka u batoliat, je stimulácia interakcie medzi rodičom a dieťaťom.

Mýtus 7: Chodítka pomáhajú deťom začať chodiť

Existuje riziko, že by chodítka mohli dieťaťu ublížiť. Môžu vyprovokovať posilnenie nesprávnych svalov na nožičkách a kĺboch, ako aj v kolenách. Taktiež môžu vyvíjať ďalší tlak, takže sa môže nesprávne formovať kostra. Z dôvodu rizík sú chodítka pre deti v Kanade od roku 2004 oficiálne zakázané.

Mýtus 8: Holenie hlavy dieťaťa ovplyvní rast hustých vlasov

Neexistuje žiadny vedecký dôkaz o presvedčení, že holenie hlavy dieťaťa môže v budúcnosti prospieť jeho hrúbke vlasov. Štruktúru vlasov určuje genetika a podľa vedcov sa mení iba po chemoterapii.

Mýtus 9: Čím neskôr pôjde dieťa do postele, tým neskôr vstane ráno

Spánok je snom mnohých rodičov. V skutočnosti je myšlienka, že deti budú spať do neskorších ranných hodín, ak si neskôr ľahnú do postele, častým mýtom. Bábätká spia lepšie a dlhšie, ak sú ukladané k spánku v skorších večerných hodinách. Deti majú svoje „vnútorné hodiny“ a zobudia sa zhruba v rovnakom čase ako obvykle, bez ohľadu na to, ako neskoro večer pôjdu spať.

Mýtus 10: Keď rodičia hovoria s dieťaťom ich prízvukom, môže to uňho spomaliť vývoj jazyka

V skutočnosti môže byť táto reč skutočne prospešná pre vývoj reči a jazyka dieťaťa. Hlas rodiča, ktorý používa pri rozprávaní sa so svojimi deťmi, hovorí deťom, že reč je určená pre nich, a tak venujú lepšiu pozornosť tomu, čo rodič hovorí. Prerozprávanie detských rozprávok tiež pomáha deťom rozlišovať medzi zvukmi a slovami. Je však dôležité mať na pamäti, že je to dobré iba pre batoľatá a neodporúča sa to pri komunikácii so staršími deťmi.

Mýtus 11: Vzdelávacie televízne programy a aplikácie naučia dieťa rozprávať

Deti sa najlepšie naučia vtedy, keď sa hrajú a komunikujú v skutočnom živote. Psychológovia tvrdia, že televízia nerobí deti hlúpymi, ale ich jazykové znalosti sa nedajú rozvíjať jej sledovaním. Najlepším spôsobom, ako naučiť svoje dieťa novú slovnú zásobu a jazyk, je komunikovať s ním v prostredí, na ktoré si zvyklo. Môžete ich učiť nové slová alebo sa s nimi hrať individuálne. Tieto prirodzené interakcie sú oveľa relevantnejšie a taktiež je pravdepodobnejšie, že na vaše dieťa vytvoria úžasný dojem, a pomôžu im pochopiť a používať slová v iných kontextoch.

Mýtus 12: Zlí rodičia nechávajú deti bez dozoru

Rodičia môžu skutočne nechať deti samé na bezpečnom mieste (v závislosti od veku dieťaťa a od toho, či je niekto v blízkosti). Čím viac sa rodič zapája do hry, tým viac dieťa sleduje svoje vedenie, teda svojho rodiča a nenaučí sa, zabávať samého seba a byť svojim vlastným zdrojom zábavy. Kľúčom sú hry pod vedením dieťaťa, ktoré môžu prispieť k rozvoju jeho tvorivosti, keďže vymýšľajú svoj vlastný druh zábavy.

Mýtus 13: Existujú dobré a zlé detské fľaše

Neexistuje žiadny zoznam dokonalých fliaš, ktoré by pomohli každému dieťaťu prejsť od prsníka k fľaši, alebo ktoré zabránia úniku alebo tvorbe plynu. Je to preto, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné anatomické zvláštnosti a preferencie. Ali Wing, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Giggle, hovorí, že niektorí rodičia sa sťažujú na neustále vytekanie z fliaš, ale to súvisí skôr so štýlom sania dieťaťa a realitou ich rôznych úst. Najlepšou možnosťou pre rodičov je kúpiť si niekoľko rôznych fliaš a experimentovať s tým, čo sa najviac hodí k štýlu ich dieťaťa.

Mýtus 14: Opatrovateľkám sa treba radšej vyhýbať

Nechávate svoje dieťa s opatrovateľkou a vaše materské inštinkty kričia, keď vidíte, že má s ňou skutočne dobré vzťahy? Je pravda, že dieťa bude opatrovateľku vnímať ako jedného z ďalších rodičov. Avšak pripútanie sa k opatrovateľke je dobrá vec, ako tvrdia psychológovia. Vaše dieťa sa učí, ako nadviazať kontakt s inými ľuďmi a dôverovať iným. Navyše deti, ktoré majú v okolí viac ľudí, ktorým dôverujú a cítia sa s nimi bezpečne, majú vyššiu sebaúctu ako tie, ktoré majú okolo seba iba jednu osobu.

Mýtus 15: Každý detský plač znie rovnako ako ostatné

Bábätká pri komunikácii s rodičmi používajú viacero druhov plaču. Plač kvôli hladu, plač kvôli ospalosti, plač kvôli volaniu mamy, aby ho prebalila a pod. Ak rodič bude pozorne počúvať, zistí, že zakaždým plač znie inak. Trvá to však nejaký čas, kým sa rodičia naučia dekódovať tieto výkriky.

 

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/jp

Ďalšie články

Diskusia