Kravské ani kozie mlieko bábätkám do úst nepatria: Prečo?

Kravské ani kozie mlieko05.08.2019 |

Prestali ste dojčiť a rozmýšľate, akú náhradu za materské mlieko drobcovi poskytnete? Na kravské, kozie a sójové mlieko radšej zabudnite!

Odborníci upozorňujú, že mliečna zložka by vo výžive dieťaťa, a najmä bábätka do jedného roka, určite nemala chýbať. Nie je pritom dôležité, z akého dôvodu matka dojčenie ukončí, dieťa by nemalo byť ochudobnené o kvalitnú mliečnu zložku. Nielen z dôvodu výživových parametrov, ale aj z hľadiska vplyvu na prevenciu pred alergiami. Ich počet je totiž u detí do jedného roku veku alarmujúci! Podľa údajov Národného centra zravotníckych informácií (NCZI) je ich v ambulanciách alergológov evidovaných až 15%. Rodič by sa preto v prípade ukončeného dojčenia mal poradiť s pediatrom  o možnostiach náhradnej mliečnej výživy s ohľadom aj na riziko alergie, keďže existujú i mliečne výživy stimulujúce imunitu či s hypoalergénnymi zložkami. Viaceré prípravky náhradnej mliečnej výživy sa inšpirovali zložením materského mlieka.

Nahradiť v tomto období materské mlieko kravským, sójovým či kozím považujú odborníci za absolútne nevhodné! Tieto mlieka nespĺňajú kritériá pre dojčenskú výživu. Kravské mlieko u najmenších zvyšuje riziko okultného krvácania, kravské aj kozie mlieko majú vyšší obsah bielkovín a sodíka, čo prináša neprimeranú záťaž pre obličky. Tieto mlieka majú veľmi nízky obsah vitamínov D, C, B12 a kyseliny listovej. Pre nedostatočný obsah železa sú spojené s vyšším rizikom rozvoja anémie. 

Medzi dojčením a alergiami existuje súvislosť

 Aj keď rodinná anamnéza je najdôležitejším faktorom, druhým najvýznamnejším prvkom, ktorý vznik alergie ovplyvňuje, je dojčenie, resp. jeho neprítomnosť či predčasné ukončenie, teda ukončenie skôr ako v šiestom mesiaci veku dieťaťa, upozorňuje Iniciatíva 1000 dní pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia od 1. do 7. augusta 2019, ktorý vo viac ako 120 krajinách sveta vyhlasuje Svetová aliancia na podporu dojčenia (WABA). Preventívny vplyv dojčenia proti alergiám bol dokázaný tak u rizikových ako aj nerizikových detí, čiže u detí s aj bez pozitívnej rodinnej anamnézy na alergie.

Štatistické údaje NCZI za uplynulé roky hovoria, že v 1. mesiaci života je dojčených približne 82 – 85 % novonarodených detí. Po šiestich mesiacoch  je počet plne dojčených detí približne 50 – 52 %, čo je stále veľmi dobrý percentuálny podiel oproti iným krajinám Európy.

Test rodinnej anamnézy

„Pri návšteve pediatrickej ambulancie môže detský lekár odporučiť rodičom vyplniť si kalkulačku pozitívnej alergologickej anamnézy. Tento pomocný nástroj pomôže určiť pravdepodobnosť výskytu alergií u detí aj v skorom veku. Včasné objavenie rizík je kľúčom k úspechu v boji proti alergii. Ak sú obidvaja rodičia alergici, je 50 až 90 % pravdepodobnosť, že alergikom bude aj dieťa. Ak je alergikom jeden z rodičov, je predpoklad 40 až 70 %. Ak aspoň jeden z rodičov alergikom, mali by to rodičia povedať svojmu pediatrovi už pri prvej návšteve novorodenca“ hovorí pediater, imunológ a spolupracovník Iniciatívy prvých 1000 dní Miloš Jeseňák.

Prečítajte si tiež:

10 užitočných spôsobov použitia materského mlieka (okrem dojčenia)

Týchto 21 vychytávok vám pomôže zvládnuť status čerstvej mamy


Foto: gettyimages.com
Autor: © Zoznam/az

Ďalšie články

Diskusia