Ozajstný príbeh zo života: Nešťastie je môj osud
Zdroj: gettyimages.com
Keď zomrel môj 3-ročný synček na leukémiu, myslela som si, že ma už nič horšie v živote nemôže stretnúť. Netušila som, že to je len začiatok...
Jeho choroba prišla nečakane, bojoval s ňou 8 mesiacov, ale svoj boj prehral. V čase, keď Janko podstupoval liečbu, som bola tehotná, čakala som druhé dieťa. Tým, že som žila v neustálom strachu o Jankov život, druhý syn, Marek, sa narodil predčasne. Mal len 2,5 kila, nemal vyvinutý žalúdok a do 1 roka bol stále v nemocnici. Niekoľko mesiacov som teda behala medzi dvoma nemocnicami a strachovala sa o život svojich detí.
Jankovu smrť som niesla veľmi ťažko, ale vedela som, že musím byť silná a byť oporou Marekovi, ktorý ma potreboval. V týchto ťažkých chvíľach som sa na svojho manžela nemohla spoľahnúť, začal piť a o nás sa vôbec nezaujímal.
Marek mal päť rokov, keď sa s kamarátmi vybrali sa na sýpku, chceli sa pozrieť na nádrž s vodou. V detskej hre ho kamarát sotil, on spadol na šikmý zráz, ktorý ústil do nádrže, pri páde sa udrel do zátylku a stratil vedomie. Spadol do nádrže, kde bolo iba 60 centimetrov vody, no nedokázali sa k nemu dostať. Než starší kamaráti dobehlo domov pre pomoc, Marek sa utopil.
Manžel bol už v takom štádiu alkoholizmu, že keď ho prišli zavolať do krčmy, že sa mu utopil syn, ani nebol ochotný sa postaviť od stola a ísť za rodinou.
Po Marekovej smrti som sa skutočne zosypala, veľmi som schudla, bola som na tom psychicky zle. Marekovho kamaráta, ktorý ho do nádrže sotil, som ale nikdy neobviňovala, dokonca som veľakrát prijala aj pomoc od jeho mamy.
Keď som vyhľadala lekársku pomoc, odborníci mi poraili, aby som znovu otehotnela. Napriek tomu, že moje manželstvo už bolo vo veľkej kríze, nevidla som iné východisko. Narodila sa mi dcérka.
Manželove problémy s alkoholom sa však iba zhoršovali, preto som sa rozhodla po niekoľkých mesiacoch od narodenia dcérky od neho odísť. Spolu s Ninkou som sa presťahovala k svojim rodičom. Prijali nás s otvorenou náručou, veľmi mi pomáhali, najmä otecko.
Nešťastie je však mojím osudom. Po všetkých tých trápeniach lekári zistili, že mám rakovinu. Ale – nevzdala som sa. Podstúpila som chemoterapiu a liečbu a dnes som zdravá.
Dokonca som sa druhýkrat vydala, s manželom som veľmi šťastná, dokonca sa nám narodil aj syn, Jakubko. Osud mi však pripravil ďalšiu ranu - manžel má sklerózu multiplex. Ale, optimizmus stále nestrácam...
