Otvorená spoveď mamy, ktorá túžila po dcére a mala len synov
Zdroj: Kathy Fisher-Asbery
Keď jej gynekológ povedal, že aj tretie dieťa bude chlapec, vnímala to ako zradu. Bola zničená a nešťastná. Nedokázala sa naňho tešiť.
Kathy Fisher-Asbery (51) z Illinois hovorí o tom, aké pocity beznádeje zažila, keď sa dozvedela, že aj z tretieho tehotenstva bude chlapec a nie dievčatko, po ktorom túžila viac ako po čomkoľvek na svete.
Nikdy jej ani len nenapadlo, že by dievčatko raz nemala. „Vždy som predpokladala, že budem mať obe pohlavia. Najskôr sme mali chlapca a bola som nadšená. Myslela som si, že ďalšie bude dievča a skončím. Otehotnela som druhýkrát a bol to chlapec. Pamätám si, že som si myslela, že takto sa to nemá stať," uviedla v exkluzívnom rozhovore pre Fabulous Digital.
Prvý syn Kadin (22) sa narodil v roku 1999 a o štyri roky k nemu pribudol Colle (18). „Tehotenstvo s druhým synom bolo veľmi ťažké, podľa mnohých to bolo spôsobené aj traumou z toho, že čakám chlapca. Bola som smutná, že nemám dievča, ale vžila som sa do vzťahu so synom. Náš najstarší potreboval brata viac ako ja dcéru,“ opísala.
Napriek tomu, že Kathy svoje sklamanie prekonala, bola stále odhodlaná stať sa mamou malého dievčatka, píše TheSun. To bol dôvod, prečo sa s manželom Davidom (52), ktorý pracuje ako gynekológ, rozhodli pre ďalšie bábätko. Verili, že tentokrát sa ich sen naplní a bude to konečne dcérka. „Chodila som na rôzne fóra a a čítala knihy o tom, ako počať dievčatko. Použili sme čínsky kalendár a metódu Shettles, takže som mala pocit, že to mám pod kontrolou, aj keď v skutočnosti to tak nebolo,“ povedala.
Otehotnela v roku 2006 a v 14. týždni zistila, že opäť čaká chlapca. „V tom čase som pracovala ako realitná maklérka a naša sekretárka prišla na začiatku tehotenstva o dieťa. Utešovala ma tým, že možno potratím aj ja a môžem skúsiť opäť otehotnieť,“ spomína. Aby toho nebolo málo, nielen, že jej sklamanie bolo priam hmatateľné, prežila aj ďalší traumatický pôrod, keď Liam začal strácať tep. Aj keď Kathy priznáva, že bola z ďalšieho syna sklamaná, neznamená to, že by ho nechcela. „Vyzerá to ako nevďačnosť, keď ste smutná z toho, že rodíte dieťa, ktoré nemá vami vysnívané pohlavie, keď iní nemôžu mať žiadne deti,“ zafilozofovala si.
Kathy v snahe spracovať svoje vlastné sklamanie dokonca napísala aj knihu o rodovom sklamaní s názvom Zmenené sny. Odpoveďou bola vlny kritiky a mnohí dokonca jej chlapcom zdôrazňovali, že mama ich nechcela. „Títo ľudia nepoznajú moje deti. Chlapci vedia, že pre ktoréhokoľvek z nich by som vbehla pred kamión," zdôraznila. Napísanie knihy ju posunulo ďalej a prijala svoj život mamy troch synov.
Kathy už dávnejšie uvažovala o adopcii, no manžel nechcel o tejto možnosti ani počuť. Náhodou sa však dostal do rozhovoru s kolegyňou lekárkou, ktorá mala adoptované deti a zistil, že nie je jediná. „O dva mesiace mi povedal, že by sme teda mohli adopciu skúsiť. Skoro som odpadla,“ opisuje zlomové chvíle. Dali si časový rámec 18 mesiacov a ak by si za ten čas nenašli dievčatko, vzdali by to. Osud im však bol naklonený a 1. februára 2011 dostali správu, ktorá im zmenila život. „Na moje 40. narodeniny nám zavolali, že onedlho sa narodí dievčatko, ktoré mama ponúka na adopciu. Elliana prišla na svet 20. februára a odvtedy je naša,“ lesknú sa jej v očiach slzy.
I keď adopcia nebola jednoduchý proces, Kathy by nemenila ani za svet. Vďaka dnes už 11-ročnej Elliane sú kompletnou šťastnou rodinou, v ktorej si nikto nenesie žiadne traumy. „Mám pocit, že by som už nemala byť hovorkyňou rodového sklamania, pretože teraz mám dcéru. Môžem hovoriť o svojom smútku, ale môžem tiež ukázať, že je možné dostať to, po čom túžite. Snívala som o dcérke a dnes ju mám doma, presne takú, aká bola v mojich predstavách,“ dodáva šťastná Kathy.
