Profesionálna športovkyňa po pôrode ako z HORORU trpí BOLESŤAMI: Po narodení syna chcela spáchať SAMOVRAŽDU!
Zdroj: foto: Facebook/Little Leapling Photography
Mamička sa na sociálnych sieťach zdôverila so svojím traumatickým príbehom z pôrodnej sály. Svoj pôrod opisuje ako horor a znásilnenie. Ostali jej po ňom silné bolesti. Ako profesionálna športovkyňa sa už nemôže ďalej venovať športu. Rodina sa preto zadĺžila.
Mamička svoj príbeh zverejnila na sociálnych sieťach. Začala slovami: "Dlhý rok a pol som nemohla napísať tento príspevok. Denne som totiž mala aspoň jeden pokus o samovraždu a každé dva dni som u iného lekára," zdôverila sa so svojimi depresivnými emóciami.
Celá jej trauma začala pôrodom, ktorý jej narušil nielen zdravie, ale aj psychiku. Pred pôrodom ako zodpovedná prvorodička absolvovala predpôrodný kurz v myjavskej nemocnici. Hodiny navštevovala pravidelne od 20 týždňa tehotenstva. Sestrička, ktorá mala prednášky, bola podľa jej slov veľmi milá a úžasná, Rozhodla sa preto v tejto nemocnici aj rodiť.
Vzrastom je veľmi nízka, a tak čakala, že pôrod nebude asi prechádzka ružovou záhradou. Meria len 150 cm a bábätko malo dva týždne pred pôrodom váhu 3,5 kila. O cisársky nežiadala, keďže jej v nemocnici hovorili, že bude pre ňu lepšie rodiť prirodzene. Nechcela im teda oponovať.
A tu začína jej nepríjemná skúsenosť. Keď prišla do nemocnice, praskla jej plodová voda a pôrod krásne postupoval, až kým sa neotvorila na 8 cm. Bolestivé boli pre ňu vyšetrenia zospodu. "Pani doktorka M. mi manuálne stále počas kontrakcie rozťahovala krčok, až som zamdlievala. Niečo nebolo v poriadku. Išlo zo mňa neskutočné množstvo krvi. Krútila som sa do jednej strany. Prosila som o cisársky alebo o niečo od bolesti. Nemali nič, okrem paralenového čapíku a plynu, ktorý bol prázdny a nevedeli ho ani spustiť," opisuje bolestné chvíle počas kontrakcií.
Psychicky ju veľmi nepodporil ani personál v nemocnici. "Narážky od personálu som ignorovala a hlavne od samotnej doktorky. Počas kontrakcie a manuálneho sťahovania krčka a bránky cez hlavu dieťaťa mi kázala tlačiť a híkala na mňa, že som to nedokázala," opisuje reakcie lekárky a sestričiek.
To najhoršie ju len čakalo
Bolesti samozrejme stále neustupovali. "Myslela som, že som už mŕtva. Potom mi bez môjho súhlasu pichali oxytocín, a keď som bola otvorená na 9 cm, išlo sa na pôrodnú sálu. Tam už čo sa so mnou dialo, boli jatky, znásilnenie a čistý horor" popísala svoje pocity.
Najhorší zážitok ešte len prišiel. "Pri tlačení počas kontrakcií a svalovom napätí mi pichali ďalej proti mojej vôli oxytocín, až mi praskla tepna a tri metre sály zaplnila krv. Následne mi tlačili na brucho. Pri ňom mi tučná sestrička zvalená na mojom bruchu pri skákaní vyrážala dych do bezvedomia. Dieťa zo mňa vyšklbli. Následne som chytila kŕče do oboch nôh." Napokon sa jej narodil skoro 4 kilový syn.
Šitie bolo pre ňu tiež neskutočne bolestivé. Mala pocit, akoby jej išli do nervov sekerou. Niektoré detaily na sociálnu sieť nechcela ani napísať. "Bolo tam pár takých chvíľ, že keby to sem píšem, žiadna žena už nejde rodiť."
Pôrod jej zanechal trvalé následky
Mamička bola profesionálna športovkyňa. Teraz sa cíti skôr ako invalid a športovať už nevládze. Kvôli jej fyzickej a psychickej rekonvalescencii sa o ňu a aj syna stará manžel. Rodina je teda zadĺžená.
Po hrôzostrašnou pôrode má totiž silné bolesti, ktoré jej neprešli ani po jeden a pol roku. Žiadny lekár jej nedokáže pomôcť.
