Máta ma mamin potrat. Bojím sa, že otehotniem
Zdroj: gettyimages.com
Zatiaľ ešte nie som pripravená na dieťa. Mám síce tridsať, ale myslím si, že mám predsa len ešte pár rokov čas. To však neznamená, že si nehľadám partnera. Možno aj partnera na celý život. Ale to najhoršie, čo sa mi momentálne môže stať, je, že otehotniem.
Keď sme so sestrou začali spoznávať mužské telá, v čase, keď sme začali cítiť prvú sexuálnu túžbu, nám mama povedala o tom, ako si dala zobrať dieťa. Nemala ani osemnásť a bola na nejakej divokej párty. Pozval ju na ňu Daniel, do ktorého bola zamilovaná. Ako sa priznala, očakávala, že na tej párty sa s ním vyspí a tým si ho k sebe pripúta.
Všetko išlo podľa jej predstáv. Akurát pár týždňov nato zistila, že je tehotná. Vôbec nemala radosť, že bude mama, skôr bola presvedčená, že sa jej život skončil skôr, než sa vlastne začal. Chcela študovať, cestovať, spoznávať aj iných mužov... Jej mama ju v rozhodnutí ísť na interrupciu podporila a Daniel sa nikdy nedozvedel, že mohol byť otcom. Lenže to, že si dieťa nechala vziať, ju máta dodnes. Rozprávala nám o tom hroznom pocite prázdnoty, bezmocnosti a zúfalstva, keď už bolo po tom. A že ten intenzívny pocit zažíva zakaždým, keď si na toto rozhodnutie spomenie.
Ja viem. Chcela nás varovať, aby sme spravili všetko pre to, aby sme neotehotneli skôr, než si to budeme želať. Kúpila nám kondómy, zašla s nami ku gynekologičke po antikoncepciu. No odkedy nám tento svoj zážitok a skúsenosť opísala, tak mám po každom milovaní hrôzu z toho, že otehotniem. Napriek kondómom a napriek antikoncepcii. Z tehotenstva mám vlastne hrôzu už aj pred milovaním a neviem si ho poriadne užiť.
Ja viem. Mama nás chcela ochrániť. Ale skôr nás vydesila. Možno keby viac hovorila o dôvodoch, prečo išla na potrat, o tom, že bola primladá, aby sa sama rozhodla... O tom, ako jej v tom celom pomohla mama, o tom, že po rokoch sa to napokon ukázalo ako ten najlepší krok pre ňu... Nebola by som taká vydesená. Videla by som dôležitosť jej dávneho rozhodnutia, nielen ten smútok a pocit viny. Verím tomu, že keď nastane ten čas a ja sama budem mamou, tak tie hrôzy z toho, že otehotniem, pominú. A možno by som sa s ňou mala ešte o tej interrupcii porozprávať. Možno by mi pomohlo, keby mi ten príbeh povedala celý. Tak ako ho vnímala ona.
